Taký malý neatraktívny článok...

Ako tak dennodenne cestujem mestskou hromadnou dopravou v našom hlavnom meste, zvyčajne okrem počúvania hudby a kukania cez okno na krajinu a mesto ktoré tak dôverne už poznám, zvyknem veľa rozmýšľať.
Musím uznať že to nie je zrejme len moje hobby a že na jedinca ľudskej rasy ani nič nezvyčajné.
Často takéto uvažovanie býva viac na škodu ako na úžitok, no sú dni, kedy prídem na niečo prevratné čím sám seba šokujem

Tak napríklad dnes. Už dávnejšie som o sebe zistil, že som celkom dosť povrchný. Neznámych ľudí súdim podľa toho ako vyzerajú, ako sa tvária, čo majú oblečené, čo robia, prípadne akým spôsobom sa vyjadrujú.
Príčina takého povrchného, nezáujmového posudzovania druhých spočíva len v tom, že sú mi proste ukradnutí. Nezaujímajú ma a nakoľko viem, že ich už nikdy neuvidím, nerobí mi problém gániť na namysleného raperka, zatuchnutého nezávisláka či namachlenú pipenku.

Aby som ale opäť aktualizoval svoje pocity a preniesol sa do dneška, musím podotknúť, že som objavil nový spôsob resp. kategorizáciu ľudí okolo seba.
Najnovšie sú pre mňa totiž zaujímaví predovšetkým tí, ktorí niečo čítajú.

Znie to strašne jednoducho a zrejme i trochu nelogicky. Teda zamyslime sa. V dnešnej dobe už číta málokto. A keď číta, tak len z povinnosti, alebo donútenia školským aparátom.
O to cennejší sú jedinci s novinami, knihou či časopisom v ruke. Zoradené od najlepšieho po najmenej dobré no stále vynikajúce.

A toto delenie ľudí (na tých čo čítajú a nečítajú, teda na tých čo prahnú po informáciach a tých čo sú im ukradnuté) má ešte ďalšie poddelenie, podľa toho čo čítajú.

Osobne najviac oceňujem čitateľov dennej tlače. Alebo týždennej, najlepšie nejakej na úrovni. Potešený som predovšetkým ak vidím, že niekto žmúri do denníkov SME, či Pravda, alebo nebodaj hospodárskych novín a pri srdci ma zahreje i keď stretnem niekoho, kto v prstoch žmolí týždenník Trend.
Naopak, neviem prečo, celkom dosť ma vytáča, keď ľudia čítajú stupídny bulvár. Nový čas, plus 1 deň a rozličné odrody týchto brakov. Príde mi to strašne jednoduché až primitívne čítanie. Niečo ako keď na jojke, ešte chodili ako posledné správy v televíznych novinách zábery ako sa nejaké zvieratká šantia na záhradke.

Skrátka, keď som bol malý, mal som rád knihy kde bolo veľa obrázkov. Čím som bol starší, tým menej som ich vyžadoval. Teraz mi stačí jeden na obálke a jeden niekde vzadu a som spokojný.
Noviny majú v prvom rade informovať o udalostiach a to prostredníctvom súvislého textu doplneného o nejakú tú fotografiu. To čo ponúka bulvár sú poväčšinou fotky s trochu obsiahlejším popisom.
Skrátka taký jeden veľký jednoduchý komiks. A navyše popisky v ňom sú často neobjektívne, nie málokedy úplne vymyslené.

Teda späť k téme, ktorá už vlastne ani neviem aká bola. Čítanie je dobré. Je dobré stretnúť niekoho v mojom veku, kto má ešte záujem o niečo tak prízemné a pozemské ako je čítanie - čohokoľvek.
Naopak čítanie bulváru by som považoval len za doplnkové. Teda áno, ak si prečítam niečo poriadne, kde sú skutočné informácie, potom si otvorím aj bulvár a môžem si poprezerať pár fotiek.

Tento článok je kritika a velebenie zároveň. Jeden by ho nazval i brakom, no keďže je to moje dielo, zbúchané za prvých 15 min. poslednej prednášky tohto dňa, ja to nebudem.
Na záver prajem príjemné prežitie tohto dňa a vianočných sviatkov tiež. Vzhúru k výšinám...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu