Začalo to tým, že Mii prišla sms, v ktorej stálo: Nechceš dnes pomôcť rozdávať Greenpeace letáky? A samozrejme, že my s takým dobrým duchom, kt. v nás prebýva, sme sa na to dali. Samozrejme neviem čo by odradilo takú aktivistku ako je Mia, tá by preplávala aj Lamanche, ale tak samozrejme ani ona nebola práve veľmi nadšená z toho snehu. Našu averziu proti snehu sme uskutočňovali tak, že sme sa ho snažili udupať. Na naše zdesenie sa nám to veľmi nedarilo, tak som to zakončila slovami \"potrebujeme plameňomet\".
Vrátim sa ale na začiatok. prišli sme pred pezinské tesco, ked nás čakala červená felícia s aktivistmi z BA. Srdečne nás privítala koordinátorka a spolu s našim orientačným zmyslom to odšoférovala k sídlisku, kde sme sa chopili tašiek s letákmi \"Darujte 2% z dane Greenpeace !\". Začala sa teda naša veľká \"aliašská\" púť v snehu, kým sme obišli všetky bytovky, a ďaľšie ulice s domčekmi. Nakoniec sme sa úplne vyčerpaní dotrepali do centra mesta k jednej obrovskej snobskej bytovke, kde sme už konečne rozdali všetky letáky. S mokrými nohami, ale s dobrým pocitom, že sme spravili dobrú vec sme sa dotrepali domov.
Toť vše, nabudúce pôjdeme zase
A nezabudnite podporovať Greenpeace
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
miabluesundown
25. 2.febuára 2009 19:11
Tak tak... hlavne darujte kurva tie 2 percentá!!!
Napíš svoj komentár