keď je zranená?
Či dotyk znamená,
že ju viac poraním?
Ako jej pomôcť,
kedy je správny čas?
Vylieči ju môj hlas,
úprimné slovo?
A čo ak naproti
nekráča ochote?
Zvyknutá v samote,
v kvapkách sa topiť.
Krehkosť jej nepoznám.
Iba strach ublížiť.
Veď si už nezaslúži
bolieť viac.
Je lepšie počkať,
dlhé dni, noci,
kým vľúdny dotyk
zatúži spoznať.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár