Keď pozrieš von,
osamotený strom.

Nikto ho nevidí,
nikto pri ňom nie je,
nikto sa oň nestará,
iba si tam sám potichu drieme.

Cíti sa sám, samučký,
nikto nepohladí jeho halúzky.

Čas ubieha
a on stále čaká,
no nik neprichádza.

Pomaly, ale iste,
stráca nádej,
že niekto príde bližšie.

Odíde sám,
v obklopení samoty,
umrel od čakania,
pocitu prázdnoty.

 Báseň
Komentuj
 fotka
vladenka  2. 9. 2009 14:34
zvláštne, že presne takto skončí väčšina ľudí....

ešte jedna maličkosť...."nikto sa OŇ nestará" nie oňho/oneho - to platí iba pre životné podstatné mená...ale inak sa mi to páči
 fotka
pegas12  2. 9. 2009 21:54
neviem co si v tom chcela povedat ale ja som si v tom nasiel nieco pre mna... very good
Napíš svoj komentár