nad slanej vody hladinou,
topím sa, zrejmý fakt,
kradla som si pozitívne myšlienky,
podstrkovla spomienky.
Potrebujem sa chytiť slamky,
chytiť takt,
zhodiť z duše pár okovov.
Prekáža mi život osamelého jazdca,
fakt, že som ako medzi prstami palec,
že môj Romeo bol zradca.
Túžim,
chcem,
potrebujem ďalší tanec.
Prekáža mi moja priehľadnosť,
mám starého život, spomienok,
osamelosti dosť.
Hoci rozum na tú túžbu zaneviera,
srdce naplňuje iná viera.
Žiada tak málo a zároveň veľa,
ten pulzujúci sval ma hnevá.
No dúfam, že...
Pochmúrne mraky vietor odfúkne,
ten, čo dokážeš len cítiť,
rytmy nebudú už smutné,
nebudem sa opäť mýliť.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vevenka
15. 4.apríla 2008 19:34
pekné a raz odfúkne mraky a vyjasní sa
2
laska je kruta taky je ziovt ver ze budes sa mat coho chytit a neubde to slamka a nebudes ani osamely jazdec!
a netreba ziadat ani vela ani malo treba,len a len dufam slecinka
a netreba ziadat ani vela ani malo treba,len a len dufam slecinka
Napíš svoj komentár