Dolieha na mňa doba dnešného sveta. Ešte len necelý mesiac som oficiálne dospeláčkou a zožieram sa rôznymi myšlienkami. Určite ste už veľakrát počuli dobré známu vetu: "Ja v tvojich rokoch..." Vždy mi pri nej skrsne myšlienka na moju starú mamu. Milá žena, večne pracujúca, ktorá sa vedela pre svoju rodinu strašne obetovať, a pritom si neuvedomovala, že od svojich detí vyžaduje ešte viac. Často sa tiež pousmejem nad rozhorčením starších žien, ak vidia 15ročné dievča s chlapcom ruka v ruke. Je to paradox. Na jednej strane sa od nás očakáva, že sa budeme správať adekvátne nášmu veku. Vykonávat veci, ktoré boli pre našich predkov už dávno samozrejmosťou. No pritom nemáme zabúdať na to, že ste ešte primladý na vzťahy.

Neviem ako to je s ostatnými deťmi, ale odo mňa sa doma vždy veľa očakávalo. Možno si to neuvedomili, ale beriem to už ako vlastnosť: byť čo najlepšia. Prvorodená vnučka na obidvoch stranách. Aj keď jedna o mňa skoro nikdy nezakopla. Dokonca ani na moju osemnástku si nespomenuli. Viem, stávajú sa oveľa horšie veci.

Všetko čo robím sa musí lesknúť. Ak sa niečo nepodarí, tak vinu hľadám vždy niekde inde nie v sebe. Navonok. Pritom nikto ani netuší, že za malé zlyhanie si mám chuť vytrhať vlasy. Pochvala za výborný prospech, za výkony v plávaní, za iníciatívnosť v škole, za ochotu starať sa celé prázdniny o malých bratrancov, za ochotu...

Aj teraz sa odo mňa veľa očakáva. O rok ma čaká maturita a ja netuším, čomu sa mám venovať. Na nič sa necítim byť dosť dobrá. Bojím sa, že príde vyška a ja zlyhám. Mám chuť prebrať zvyky pštrosov. Zaboriť hlavu do piesku a nevytiahnúť ju.

Mám pocit, že môj život plynie príliš rýchlo a ja ho nežijem naplno. Tak rada by som vrátila staré dobré časy. Bezstarostné pobehovanie pred bytovkou. Hry na schovávačku a ešte veľa iných vecí.

Život plynie a ja ho nežijem naplno. Dá sa to vôbec v tejto upolnáhľanej dobe? Vonku krásne svieti slnko. Mám pocit, že už prichádza jar. Dokonca ju sem-tam zacítim v ovzduší. Ani neviem ako rýchlo zbehli sviatky. Miestami mám chuť zažiť život, o ktorom mi často rozpráva stará mama. Bol možno oveľa tažší ako ten môj. Ale vyvoláva vo mne pocit plnohodnotnosti. Je to zvláštne. Mám toľko zvláštnych myšlienok, no i tak sa v hĺbke duše teším zo svojho života. Ktovie, či starká neprikrášľuje...

 Blog
Komentuj
 fotka
pottwora  3. 2. 2008 14:23
Malokomu vyhovies. Mam podobnu domacnost... a najhorsie je ked pojdes na vysku potom ti budu vycitat ze este neams deti a muza. ze oni v tvojom veku uz dve deti na prsiach odchovali



ked nezijes naplno, ked mas taky pocit, myslim si ze dovod je ten ze rpilis dbas o druhych, teda myslim tym o ich reci a ich pokyny a nerobis dostatocne to co by si chcela ty. Dolezita si ty, vac vnimaj svoje priania zelania ktore sa ti ozyvaju v tvojom vnutri a viac ich pocuvaj, aj ked sa niekedy nezhoduju s poziadavkami ostatnych...
 fotka
takzvany  3. 2. 2008 14:28
no, očakávame skvelé známky na maturitnom vysvedčení, prospech na vysokej v podobnom duchu, po vysokej si nájsť veľmi dobré zamestnanie, ešte lepšieho partnera a urobiť decká ešte pred tridsiatkou aby si ich mala čím skôr z krku a aby si nebola na ne pristará

veľa šťastia
 fotka
alekss  3. 2. 2008 15:02
Aj ja by som chcela žiť taký život.. Aspoň nachvíľu vypadnúť z mesta, smradu, smogu a tak..



A vyvaliť sa na záhrade pri dome aa nabíjať solárne panely (som totiž závislá na slnku, fakt)



Neboj nič, zvládneš aj maturitu aa aj vysokú školu.. Všetko sa dá, ked sa chce
 fotka
tatianka  3. 2. 2008 17:06
Vonku krásne svieti slnko. Mám pocit, že už prichádza jar. Dokonca ju sem-tam zacítim v ovzduší. Ani neviem ako rýchlo zbehli sviatky.



toto pocitujem aj ja
Napíš svoj komentár