Chcela by som, aby moje príspevky boli úprimné a aby som sa pri tvorení článkov nemusela rozmýšľať: "A čo ak si to prečíta niekto známy. Čo si o mne pomyslí?" Viem, názor iných by ma nemal zaujímať, lenže v tomto prípade je to niečo iné. Vlastne, nech si myslia, čo chcú. Desím sa však predstavy, že by niekto spoznal moje myšlienkové pochody a nahliadol do hlbín mojej duše. (Viem, možno sú to hlúposti, veď teraz možno do nej niekto už nahliada, ale baví ma táto hra na neznámu MŇA). Chcem, aby boli kúskom mňa a chcem, aby som si aspoň takto mohla vyliať svoju dušu, rozmýšľať skoro nahlas.
Možno sa budete pýtať, čo ma k tomu podnietilo (aj keď nie, tak ja vám to predsa len poviem)... Mám pocit, že prvýkrát v živote cítim na svojom srdci obrovský kameň, ktorého sa nemôžem zbaviť. Mám pocit, ako keby bolo zviazané reťazami a každú hodinu ich nejakí divní škriatkovia ešte viac priťahovali. Pozerám sa skleneným pohľadom, ktorý nič neprezrádza, ale nič nové ním nezisťujem. Tvárim sa zamyslene, ale nerozmzýšľam. Snažím sa rozmýšľať, ale iba spomínam. Snažím sa spomínať, ale iba sa trápim. Depky prichádzajú a odchadzajú. Čo je vlastne depresia? Zbytočné sebatrýznenie. Lenže tento môj stav by som depkou nenazývala. Aspoň ja to takto nazvať nechcem. Počúvam ľudí veľmi často. Viem, aké stavy zažívajú a ako vedia tápať vo svojich životoch. Som bútľavou vŕbou. A teší ma to. Teší ma, že ľudia mi dôverujú. Som dobrý poslúchač. Ale bohužiaľ, zlý rečník. Koľkokrát túžim otvoriť ústa a vyrozprávať, čo cítim. Nejde to.
Možno písmenami to pôjde ľahšie. To by malo byť úlohou mojich blogov. Vyrozprávať sa im a pritom viedieť, že sa na mňa nebudú čudne pozerať. Nemám rada vyčítave pohľady a toho sa bojím, keď chcem povedať svoje pocity. Vždy sa chcem so všetkým popasovať sama, ale niekedy to jednoducho nejde.
Možno sa zajtra opýtam sama seba, čo mi to vošlo do hlavy. Ale teraz sa mi táto myšlienka zapáčila. Psychologický ťah.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tatianka
2. 2.febuára 2008 22:31
vitaj teda
3
Myslím, že naša myšlienka založenia webky je veľmi podobná...Povedať a napísať to, čo by si sa do očí neodvážila...Čakať komentáre no zároveň nečakať nič...
4
Z vlastnej skúsenosti - niektoré veci sa ľahšie napíšu sem ako by som ich niekomu koho mám práve poruke rozprávala naživo...
Ale zase sú v mojom okolí ľudia, ktorí ma správnymi otázkami dostanú do stavu keď nemám problém im aj takéto veci porozprávať...
Ale páči sa mi ako si začala, to vyzerá na prínos pre Birdz, tak "u nás" vitaj
Ale zase sú v mojom okolí ľudia, ktorí ma správnymi otázkami dostanú do stavu keď nemám problém im aj takéto veci porozprávať...
Ale páči sa mi ako si začala, to vyzerá na prínos pre Birdz, tak "u nás" vitaj
Napíš svoj komentár