Pýtate sa, kto som?
Som muž, som veľmi starý, ale na pohľad tak nevyzerám.Som tu už od počiatku.Odkedy tu sú moria, odvtedy som tu ja.Odkedy sa po moriach plavia lode, odvtedy je mojím osudom brázdiť ich hladiny, aj dno.Kebyže si veľmi zaspomínam, prebudím časť môjho starého mozgu, kde mám uložené spomienky...možno by som prišiel na to, ako sa to stalo, ako som sa stal tým, kým som.
Som vysoký, pevne stavaný, tvár mám ošľahaný vetrom a slanou morskou vodou, svaly mám zbičované každodenným prívalom silných morských vĺn, oči mám krvavé od slanej vody.Aspoň že moje telo nie je označené jazvami od rôznych morských zvierat.Oni by ma možno aj chceli pohrýzť, ale neskutočne veľmi sa ma boja.Desím ich.Keď idem svojou loďou po hlbokom a temnom morskom dne, cítim ich strach, ich zdesenie.Plávajú rýchlo preč, čo najďalej odo mňa.
Svet je podľa mňa obrovské miesto plné pokrytectva, zloby a zbytočnej nádeje.Preto ju ničím.A plný lásky.Fuj, láska.Stránim sa čo len vysloviť to slovo.Z rozprávania o mne a mojich činoch by mohol hocikto usúdiť, že nemám srdce.Takmer majú pravdu.Mám srdce v hrudi, cítim, ako sa mi každú chvíľu nasáva a vysáva krvou.Ale necítim lásku, necítim radosť, necítim smútok, ani ľútosť.
Oči mám tmavomodré až čierne.Tmavomodré ako hlbiny oceánu a čierne ako hlbiny temnoty.Solitary darkness.Taký život žijem aj ja, osamotený, plytký a plný temnoty.Sem tam síce vyjdem na hladinu mora, ale väčšinu času trávim pod morskou hladinou hľadaním umierajúcich námorníkov.Počas búrky vždy brázdim rozhnevané more.Ja som more.
Keď na niekoho prehovorím, je to akoby vedľa neho udrel hrom.A keď sa naňho pozriem mojimi hrozivými očami, akoby vedľa neho blysol blesk.Môj hlas vyvoláva zimomriavky.Keď sa nakloním svojím vysokým telom nad umierajúceho námorníka a hrobovým šeptom sa ho opýtam, či sa bojí smrti...
Z čoho mám strach? Z ničoho, necítim strach.Ani chlad, ani teplo.Cítim len morské vlny, búšiace na moje telo, cítim len morskú soľ lepiacu sa na moju pokožku.
Mojím cieľom je do konca vekov sa plaviť po mori.Nesťažujem sa, takto mi to vyhovuje.
Nevyzerám nijako hrozivo, len mám tvár ošľahanú vetrom, vlnami a soľou.Všetci si len vymýšľajú, že som príšera, aby sa ma mohli báť.Spájajú ma s krakenom – bájnym tvorom, ktorý svojimi obrovskými chápadlami chytá umierajúcich námorníkov a dáva si ich do svojej papule, z ktorej vaje hnilobný puch zo sto tisícov mŕtvol...
Kraken
Vymyslený príbeh
Komentuj
9 komentov k blogu
1
athelasil
17. 6.júna 2009 00:40
Hm,treba kliknúť na tú linku pod obrázkom,tam vám ukáže celý obrázok.
Napíš svoj komentár