Záblesky. Vojna. Jedni bojujú proti druhím. Bol to veľmi živý sen, ktorý bol vnímaný všetkými zmyslami. Človek mohol vidieť tie boje dotknúť sa zranených cítiť na jazyku pachuť krvi a cítiť vo vzduchu smrť a beznádej. Jeden preživší sa obráti a vidí ako na neho letí raketa. Nesnažil sa ujsť. Vedel, že to nemá zmysel. Pozeral sa ako to na neho letí a spomínal na svoju rodinu. Manželku dcéru, syna. A bolo mu veľmi smutno lebo už ich nemohol objať a pobozkať a povedať im ako ich miluje. Hovorí sa, že posledné myšlienky patria tým, ktorích skutočne milujete. Raketa už bola blízko a on sa usmial. Bol to ten posledný úsmev, ktorý človek spraví, keď vie, že prichádza koniec. Bola to absurdná situácia že prežil túto vojnu a skončí takto bizarne.
Mike sa zobudil celý mokrý od potu. Nebol to jeho prvý sen tohto druhu ale vždy mal z nich strach keď prišli. Upokojil sa a pozrel sa na druhú stranu postele kde pokojne spala jeho manželka. Usmial a jemne jej prešiel perami po tvári aby ju nezobudil, ale aby cítil jej vôňu. Potichu vstal z postele a odišiel zo spálne.
Ako zavrel dvere Léna otvorila oči a tvárila sa dosť znepokojene. Vždy sa aj ona zobudila, keď sa Mike strhol zo sna ale nikdy sa ho nepýtala o čo išlo. Nechcela aby si myslel, že sa kvôli nemu trápi. Mike bol silný, vojnou zocelený chlap, ktorý si zvykol že s ním ľudia jednajú drsne. Vojna ho zmenila. S milujúceho manžela sa stal vojnový veliteľ. K rodine sa vždy správal s láskou a odhodlane ale vojna ho zmenila. Videla vždy keď sa mu pozrela do očí záblesky toho čo prežil v Iraku. Nikdy sa ho nepýtala čo sa tam všetko stalo, stačilo jej to čo videla v televízií a čítala v novinách. Nebola veriaca ale každý večer, pokým bol preč sa modlila aby sa vrátil živý a zdravý. Veľmi dobre videla následky vojny na vojakoch. Bola totiž zdravotná sestra v poľnej nemocnici. Každý deň sa stretávala s vojakmi, ktorí prišli o ruku, nohu alebo stratili zrak, sluch. Bolo jej s toho zle ale vedela že jej práca je dôležitá kvôli tomu aby udržala na žive toľko ľudí koľko bolo v jej silách. Veľa krát doviezli pacienta ktorého už nebolo možné zachrániť a preto museli podať smrtiacu injekciu aby dlho netrpel. Veľmi živo si pamätala, keď jej poslali prvého takého pacienta. Ako jej povedali čo má urobiť striaslo ju hrôzou a v duchu si povedala prečo by ona mala zabíjať vojakov keď to nedokázali nepriateľ. Ale rozkaz bol rozkaz a preto ho musela vykonať. S veľkou nevôľou vojakovi pichla smrtiacu injekciu. Ešte dnes mala pred očami jeho tvár ktorá bola s nejakého dôvodu neporušená od vojny. Bol to mladý muž skoro chlapec mohol mať tak po 20. Keď pocítil ako mu do žíl prúdi teplo a usmial sa na Lénu. Vedela, že aj keď sa jej to protiví čo spravila opätovala mu úsmev aby posledné čo v živote uvidí bol úprimný úsmev, ktorý sa jej vykúzlil na tvári. Bola aj rada, že jeho utrpenie už končí. Ľutovala a preklínala všetkých, ktorí sú za vojnu zodpovedný, aby sa prišli pozrieť aké následky majú ich rozhodnutia. Pozerala sa do stropu a ešte chvíľu spomínala na poľnú nemocnicu kým sa nevrátil Mike.
Mike otvoril chladničku a vybral z nej džús napil sa a znova ho odložil. Stál zamyslený a pozeral sa do steny kde sa ako na projektore premietali jeho skúsenosti z Iraku. Videl ako postupoval po armádnom rebríčku čoraz vyššie až sa dostal na veliteľa pluku. Živo si pamätal svoj výcvik ako jeho vtedajší veliteľ hovorí, že bez prehry si nemôže vychutnať veľké víťazstvo. Videl v Mikovi potenciál väčší ako v ostatných adeptoch ale nikdy nikoho neuprednostňoval. Na každého bol tvrdý lebo vedel že bez tvrdej práce nedosiahnu nič. Mike vždy chcel byť vojakom už od malička ale keď si našiel Lénu a oženil sa dosť pochyboval, ale nakoniec išiel na vojnu. Vo výcviku predbehol všetkých, bol najsilnejší a jeden s najlepších strelcov v celej rote. Ale nikdy nechcel byť v strede boja kde mu hrozilo nebezpečenstvo. Keď prišiel povolávací príkaz do Iraku zhrozil sa lebo veľa jeho kamarátov, ktorí tam odišli pred ním sa buď nevrátili alebo sa vrátili zmrzačený. Spoliehal sa na svoj tvrdý výcvik ale aj tak sa bál, že nejakou nešťastnou náhodou sa mu niečo stane. Vedel, že o jeho rodinu bude postarané, ale bol by radšej keby sa k nim mohol vrátiť sám. Ako prišiel do Iraku jeden zásobovací kamión prešiel po míne a vybuchol. Zomrel tam vtedy jeho najlepší priateľ z kasární Jake. Nebol smutný len ho dosť odrovnalo, ako mohol zomrieť taký skvelý vojak ako Jake. On bol jediný, ktorý mohol vo výcviku súperiť s Mikom. Irak bol pre Mika nočnou morou. Každý deň očakával kedy príde osudná rana, ktorá ho navždy odreže od rodiny. Videl tam zomrieť mnoho dobrých vojakov, ktorý boli veľmi sebaistý a hovorili ako sa im nič nestane. Mike bol vychovaný s pokorou a preto bol vždy ostražitý. Teraz vedel, že len ostražitosť mu zachránila život a vďaka nej sa vrátil domov.
Prebral sa zo spomienok, odlepil sa od pultu a potichu sa vrátil do spálne. Hneď si všimol, že Léna už nespí. Pozrel sa na ňu: ,,prepáč nechcel som ťa zobudiť len som nemohol spať“. Léna sa neviem prečo strhla,, ale nie nezobudil si ma ja som sa zobudila teraz lebo sa chcem napiť“. Vstala a prešla okolo neho do kuchyne. Mike si ľahol zavrel oči a ponoril sa opäť do nepokojných snov. Léna chvíľu stála v kuchyni a potom sa ako vždy vrátila naspäť lebo vedela, že Mike už znova spí. Potichu sa vrátila do spálne, uložila sa do postele a pritúlila sa k Mikovi. Zavrela oči a spali takto až do rána.
Léna bola už preč z postele keď sa Mike zobudil. Počul ako pobehuje v kuchyni a pripravuje raňajky a desiatu pre deti. Vstal a išiel za ňou. Videl ju stáť pri pulte ako pripravuje jedlo. Potichu prešiel za ňu objal ju okolo pása a pobozkal na krk,, dobré ráno miláčik“ usmiala sa a pobozkala ho na tvár. Pustil ju a odišiel do kúpeľne spraviť si rannú hygienu. Kým vyšiel odtiaľ deti už boli hore a behali po izbe ako hľadali svoje veci kde ich včera pohádzali. Potichu sa zasmial a išiel sa obliecť. Vrátil sa k Léne a pomáhal jej s deťmi. Keď sa deti najedli Mike ich odviezol do školy a Léna zatiaľ pripravila jedlo pre nich dvoch. Mike sa vrátil práve vtedy, keď Léna priniesla raňajky na terasu. Usmial sa pobozkal ju a poďakoval. Sadli si a potichu sa najedli. Kedysi pri raňajkách sa rozprávali o všeličom možnom ale Mike teraz už nevedel viesť dlhé konverzácie. Vo vojne ako keby stratil cit pre konverzácie na rôzne témy. Myšlienky mu vždy zabiehali len k jednej veci: k vojne. Aj keď sa mal ako každý vojak prideleného psychiatra nerobil v reálnom živote žiadne pokroky. Poznal cvokárove triky a dodržiaval ich ale nerobil mimo ambulancie žiadne pokroky. Aspoň on ich nevidel. Psychiater povedal, že má postraumatickú stresovú poruchu. Vyhľadal si výraz na internete a zistil že táto porucha vzniká pri veľkom a opakovanom strese a strachu. Môže to mať veľmi zlé následky ak sa to nezačne skúmať vo veľmi skorom štádiu. Pozeral sa na Lénu usmieval sa ale nič nehovoril len počúval ako rozpráva o tom čo sa stalo včera v nemocnici. Nevnímal ju ale tváril sa zaujato.
Léna rozprávala a rozprávala lebo tak jej to poradil jeden doktor z ich kliniky. Videla, že Mike jej pri jej monológu duchom neprítomný ale neprestávala rozprávať. Najedli sa a popratali riad. Mike si obliekol vojenskú uniformu a povedal jej, že musí ísť na základňu pre pár vecí, ktoré tam ešte má. Každé ráno odchádzal preč ale nešiel vždy na základňu. Veľa krát išiel na vojenský cintorín uctiť si pamiatku svojich kamarátov ktorých stratil v Iraku. Veľa hrobov tam bolo len prázdnych, kvôli tomu že nedokázali priviesť ich telá naspať do Spojených Štátov. Zastavil sa pri Jakovom prázdnom hrobe,, ach Jake keby si tu mohol byť, Sára, tvoja dcéra je stále čoraz väčšia krásavica a keď sa točí na tých malých nožičkách všetci jej musia tlieskať aby sa necítila dotknuto že ju nikto neobdivuje“, usmeje sa pri tej spomienke ako boli u Laury, Jakovej manželky a malá Sára sa predvádzala v nových šatách, ktoré jej mama kúpila. Mike obdivoval Lauru ako sa tvárila, že ju nič netrápi ale keď sa všetci ostatní pozreli inam videl som ako jej tvárou prešiel tieň veľkej bolesti zo straty milovaného manžela. Tvárila sa tak hlavne kvôli Sáre aj keď sa už malá začínala pýtať kde je otecko. Mike pokračoval,, Sára je veľmi inteligentná na svoj vek a neustále sa na teba pýta ak nemá inú aktivitu, ktorá zamestná jej malú hlavičku. Všetkým nám chýbaš Jake, môj priateľ. Pozdravuje ťa Laura. Ako som ti sľúbil tak aj dodržím a postarám sa ti o ňu. Maj sa Jake drž sa tam hore a dávaj na nás pozor“. Položil ruku na pomník a odišiel ešte na základňu. Na základni mu všetci prejavovali úctu a česť z dôvodu jeho pruhov na ramene aj z dôvodu, že sa vrátil s Iraku bez škrabnutia. Nikdy neočakával od nich aby mu prejavovali úctu ale neriešil to. Všetkých pozdravil a mieril na veliteľstvo. Zasalutoval dvom hliadkujúcim vojakom a pousmial sa na jedného lebo ho poznal zo svojho výcviku a teraz bol jeho nadriadeným. Vošiel do kancelárie generál a postavil sa do pozoru. Generál niečo dopísal do počítača pozrel sa na neho,, pohov kapitán“. Mike sa uvoľnil a posadil sa na ponúkanú stoličku.
,,Mike dostal som do rúk správu od vášho psychiatra. Som rád, že sa vám už darí omnoho lepšie“ ,,ďakujem generál ale prišiel som si sem pre nejaké veci, ktoré som si tu zabudol. Chcem vás požiadať odísť s armády“. Generál sa na neho začudovane pozrel,, odísť? Ale Mike veď vy ste najlepší a najmladší kapitán za veľmi dlhý čas a myslel som si že vojna bol váš sen sám ste to hovorili“ ,,áno ja viem ale odvtedy sa veľa zmenilo. V Iraku sa toho stalo strašne mnoho vecí, ktoré ma prinútili premyslieť si svoje rozhodnutie keď mám teraz rodinu. Svoju povinnosť som si splnil. Chcel by som odísť s armády ale nie úplne“ ,, ako to myslíte Mike?“ ,,generál viem o jednotke zvanej black S“. Generál sa zhrozil,, odkiaľ o tom viete? Vedia to len najvyšší úradníci a súčasný generál amerických vojsk.“ ,,nezáleží odkiaľ to viem ale viem to“. Mike túto informáciu zistil priamo s armádneho serveru kde sa ukladajú prísne tajné informácie vojenskej špionáže a generálove tajné dokumenty. Raz neskoro v noci sa dostal k počítaču jedného zelenáča a nabúral sa do tajných spisov generála. Prečítal si tam veľa tajných informácií ale najviac ho zaujala zložka black S, čo znamenalo black Sabbath. Bola to irónia pomenovať supertajnú jednotku elitných vojakov podľa hudobnej skupiny a preto to skrátili na black S. ,,generál chcel by som byť v tejto jednotke elitných vojakov, ktorí pre vás robia čierne zákazky, viem o tom dosť a preto tam chcem byť zaradený. Myslím, že svoje miesto som si tam zaslúžil svojím výcvikom a službou kde som preukázal svoje schopnosti“. ,, Mike staviate ma do nepríjemnej situácie. Viete, že za získanie tajných informácií bez povolenia nadriadeného môžete byť predvedený pred vojenský súd? Buď vás udám a prídem o vás alebo vás priradím do black S kde riskujete viac ako len zranenie vo vojne. Čo všetko viete o jednotke?“. ,,no viem, že ich vysielate na čierne misie o ktorích viete len vy. Ide napr. a špionáž ale väčšinou ide o atentát na ľudí na ktorích nemôžete ísť zákonnou cestou“. ,, Áno v podstate máte pravdu ale ide aj o to že ak vás chytia ste v tom sám. Žiadna vláda ani armáda, nič len vy. Ak prezradíte nejaké informácie prepadli ste životom voči armáde spojených štátov“. ,,viem pane a aj preto chcem byť v black S . Vy viete ako dopadli moje testy pri zajatí nepriateľom. Boli na výbornú a to nemal nikto dokonca ani vy nie ako ste sám povedal. Myslím si, že službu v black S si zaslúžim a zvládnem“. ,,v poriadku presvedčili ste ma, vlastne som vám to chcel aj neskôr navrhnúť aby ste vstúpili do black S ale predbehli ste. Ponuky budú chodiť hocikedy. Môžem zavolať raz za mesiac alebo raz za hodinu. Musíte byť stále v strehu a pripravený. Nie neberiem ako odpoveď“. ,,rozumiem generál“. ,,a Mike?“. ,,áno Pane?“. Generál sa mu pozrel do očí a pohľad mu zmäkol,, dávajte si pozor“. Mike sa usmial,, rozumiem generál a ďakujem za túto príležitosť...nesklamem vás“. Generál sa usmial,, to dúfam Mike....to dúfam“. Zabodol zrak do stola čím mu dal najavo aby odišiel. Mike vstal zasalutoval a odišiel preč. Cestou si zobral nejaké veci z kasární, ktoré si tam zabudol a odišiel domov k Léne.
Medzitým Léna pripravila obed a čakala kedy si Mike vráti. Dnes mala cez deň voľno a do práce mala ísť až večer. Kým sedela na terase a vychutnávala si slnko zazvonil jej druhý telefón. Tento telefón malo len pár ľudí ale vedela kto jej volá. Bol to hlavný doktor z nemocnice. Bola dosť prekvapená prečo jej volá počas pracovného voľna to sa stalo len pár krát a nikdy to nebol príjemný telefonát. Zodvihla s obavami,, áno pán doktor?“. V telefóne počula doktorov príjemný hlas,, zdravím Léna prepáčte, že vás vyrušujem počas dňa ale mám tu veľmi nepríjemný prípad a bol by som rád keby ste prišla“. ,,samozrejme pán doktor hneď som tam“. ,,ďakujem vám a ešte raz prepáčte viem že ste chcela stráviť deň s Mikom“ ,,nič sa nedeje. Dovidenia zatiaľ“. Položila a utekala sa obliecť. Doktor mal rád rýchlosť čo sa týkalo súrnych prípadov keď jej volal. S časti bola hrdá lebo raz sa jej zdôveril, že telefonuje v súrnych prípadoch ako prvej práve jej. Obliekla si svoju pracovnú rovnošatu a išla k svojmu autu. Vždy ako prichádzala k svojmu autu usmiala lebo jej auto často krát vyvolávalo úsmev a aj smiech. Bol to maličký mini cooper s veľmi krikľavými farbami po celom tele. Hoci si mohla dovoliť akékoľvek iné auto ona bola so svojim mini spokojná a nechcela ho za nič vymeniť. Nasadla do auta a odišla do nemocnice.
Mike ako prišiel domov všimol si, že Lénin mini tam nestojí tak predpokladal, že odišla do práce. Léna nechodievala skoro nikam len občas ak ju zavolali dievčatá z práce na dámsku jazdu. Zastavil svoje auto pred domom a išiel dnu. Na stole si všimol lístok od Lény v ktorom mu oznamovala, že išla na súrny prípad do nemocnice. Usmial sa lebo mu stihla prichystať obed. Vyzliekol sa a s chuťou sa najedol. Už dlho sa nenajedol takto s chuťou. Bol šťastný, že ho generál pozval do black S. svojím spôsobom sa tam pozval sám ale generál mohol stále urobiť aj druhú možnosť a to ho udať. Vedel však, že generál by to nikdy neurobil. Nepripravil by sa o jedného s najlepších vojakov zo svojho oddielu. Dojedol upratal riad a sadol si za počítač. Počítače ani inú modernú techniku neobľuboval ale v Iraku ho jeden spolubojovník naučil veľmi efektívne pracovať s počítačom a zistiť z počítača rôzne informácie. V skratke dokázal sa nabúrať na hocijaký terminál na celom svete. Chvíľu strávil pri počítači a pozisťoval si ešte nejaké informácie ohľadom black S. s dobrým pocitom vypol počítač a presunul sa do svojej telocvične. Rád trávil čas v telocvični aj keď jeho telo vyzeralo ako z ocele. Ale na nadchádzajúcu pozíciu musel mať viac ako skvelú postavu a kondičku. Kým cvičil zasníval sa aké to v novej jednotke bude. Vedel, že členovia sa nepoznajú ani navzájom a oslovujú sa len číslami. To jeho bolo 6. Keď sa stretnú každý povie svoje číslo aby sa poznali podľa určitých čŕt ak by sa náhodou dostali do problémov aby vedeli na koho volajú. Z nejakého dôvodu sa tešil na tie akcie v oddiele black S ani nevedel prečo. To vzrušenie z novej atmosféry tejto novej pozície ho úplne dostalo. Jeho snívanie prerušilo trúbenie Léninho auta. Pozrel sa na hodinky a videl že v telocvični strávil pár hodín ani nevedel ako rýchlo to prešlo. Odložil činky zamkol telocvičňu a išiel do domu. Iba Lénu pozdravil a išiel hneď do sprchy spláchnuť zo seba pot. Vyšiel von len v uteráku okolo pása. S jeho rozpáleného tela ešte stúpala para. Léna sa na neho usmiala a naoko si ho obzrela od hora až dole. Prisadol si k nej na gauč a objal ju,, čo to bol za súrny prípad?“ ,,ale doktor si nevedel rady s jednou zložitou operáciou bez asistencie tak mi volal.......tuším to bola autonehoda alebo také niečo.......mladý muž mohol mať okolo 23 sa dostal medzi dva kamióny. Auto bolo vraj ako harmonika a on mal komplikovanú zlomeninu a vnútorné krvácanie. Ťažká operácia ale zvládli sme to.....prežije“. Mike ju pohladkal po tvári,, ty moja hrdinka“. Usmiala sa a unavene si oprela hlavu o jeho plece. Presunul jej hlavu na kolená a hladkal ju po vlasoch. Po chvíli zaspala. Ešte chvíľu ju hladkal po vlasoch a potom opatrne vstal položil ju na gauč a išiel si sadnúť na slnko na terasu. Posadil sa do kresla a vychutnával si slnečné lúče. Tento deň bolo prvý krát kedy myslel aj na niečo iné ako na to čo sa stalo v Iraku. Vedel, že tie spomienky sa vrátia len vtedy keď to bude sám chcieť a nikdy nie inokedy. Toto bol ten impulz, ktorý potreboval aby ho prestali trápiť tie spomienky. Usmial sa sám pre seba a zavrel oči. Nespal len opäť sníval ale tento krát o svojej rodine. Spomínal na zážitky, ktoré spolu zažili predtým ako šiel na vojnu. Miloval svoju rodinu nadovšetko ale vedel, že v poslednom čase im to málo dával najavo. Zvlášť Léne. Povedal si pre seba,, musím to zmeniť“ a vedel, že to zmení. Otvoril oči vstal a šiel sa obliecť. Pozrel sa na hodinky. Bol už čas aby šiel pre deti do školy, lebo o chvíľku by už aj tak volali. Usmial sa na svoju spiacu manželku a potichu vyšiel z domu k autu. O 10 minút stál pred školou a čakal na deti. Kým čakal, premýšľal kedy mu asi generál zavolá na prvú misiu a aká asi bude jeho prvá misia. Bol odhodlaný urobiť na generála dojem a ukázať mu, že je ešte stále najlepší. Deti nastúpili do auta a on sa ich cestou pýtal ako bolo v škole a čo robili. Deti mu odpovedali s úsmevom,, dnes bolo v škole senzačne prišiel nám do školy jeden pán a rozprával nám zážitky, ktoré zažil na cestách po svete“ ,,áno a aké zážitky?“ ,, on bol hľadač pokladov a jednu truhlu priniesol aj k nám“. Mike sa zasmial,, áno a čo v nej bolo?“. Detí zvýskli,, sladkosti“. Všetci sa zasmiali a Mike sa s nimi ešte rozprával kým prišli domov. Pred domom deti vybehli z auta a bežali rýchlo dnu. Mike sa smial a bol šťastný ako už dlho nie. Vošiel dnu a videl ako sa deti hrajú s Lénou. Mike sa usmial na Lénu. Mieril akurát k nim, keď mu zazvonil telefón. Rýchlo odbehol do druhej izby aby ho nebolo počuť a zodvihol:,, áno?“, z telefónu sa ozval generálov hlas,, Mike mám pre vás úlohu.....dostavte sa na veliteľstvo o 10 minút“ s týmito slovami generál zavesil skôr ako počkal na odpoveď. Mike vedel, že to takto bude vždy ale nemal strach, že by ich mohol niekto odpočúvať. Odložil telefón a vošiel do izby k Léne a deťom. Naklonil sa k Léne a pošepkal jej: ,,miláčik musím odísť ale potom ti poviem o čo išlo“ pobozkal ju, pozdravil deti a odišiel. Sadol do auta a uháňal na veliteľstvo.
Léna na chvíľku zamrzla a premýšľala kam mal Mike tak naponáhlo. Rýchlo sa ale spamätala pred deťmi a tvárila sa akoby nič,, to by stačilo deti, bežte sa umyť a ja vám zatiaľ pripravím obed“ vstala a išla do kuchyne spraviť deťom jedlo. Počas prípravy premýšľala prečo bol Mike tak tajnostkársky. Preberala v hlave rôzne možné teórie o čo môže ísť ale na nič neprišla a preto to nechala tak a povedala si, že počká čo jej Mike povie sám. Zavolala na deti a išla si sadnúť opäť na terasu do kresla. Napila sa drinku a začítala sa do knihy, ktorú si tam predtým doniesla.
Mike vošiel do generálovej kancelárie. Generál mu pokynul aby si sadol a vysvetľoval mu čo má za úlohu. Mike vyvaľoval oči lebo išlo o známeho vojenského vodcu, ktorého sa snažia chytiť už 5 rokov. Mike sa opýtal,, pane ale ako to, že ste ho teraz našli? Snažíme sa ho chytiť už 5 rokov a práve teraz ako som nastúpil sme ho našli? Viete, že mám s ním nevyriadené účty“ poklepal si po ramene kde ho terorista, ktorého mal zabiť, postrelil. Mal šťastie ako povedal doktor, keby šla tá strela o 2 centimetre nižšie bolo by po ňom. ,,Mike mali sme tam človeka, ktorý sa snažil vypátrať jeho miesto pobytu viac ako 4 roky a až teraz sa mu to podarilo. Bola to riskantná úloha a náš človek ju zvládol a teraz vieme, kde sa Vetrasca nachádza“. ,,skvelé generál.....kedy odchádzam?“. ,,odchádzate zajtra za úsvitu. Buďte pripravený pošlem ráno po vás neoznačené auto. A nezabudnite Mike nikto sa o tom nesmie dozvedieť ani vaša rodina nie, povedzte rodine, že odchádzate na pár dní si niečo vybaviť mimo mesto, nebude to trvať dlhšie ako 2 dni a postaráme sa o prepravu“. ,, samozrejme pane poznám pravidlá, dovidenia a ďakujem“. Generál kývol hlavou a prepustil Mike z kancelárie. Mike odišiel celý vzrušený domov pripraviť sa.
Doma si zbalil pár najnutnejších vecí, vysvetlil Léne, že si potrebuje ísť vybaviť niečo súrne mimo mesto a o pár dní sa vráti domov. Léna sa tvárila pochybovačne ale nič nepovedala. Sedeli potom spolu v objatí na terase, pokým nezapadlo slnko. Vrátili sa dnu, najedli sa a Mike šiel uložiť deti do postele, kým Léna pripravila posteľ im dvom. Uspal deti a šiel do spálne za Lénou. Ona už ležala na posteli a usmievala sa na neho tým úsmevom, ktorý tak miloval. Mala na sebe len krátku nočnú košieľku a pod ňou nič. Vyzliekol sa a ľahol si k nej.
Ráno sa zobudil skoro tak ako mu povedal generál. Pripravil si ešte nejaké veci a čakal na auto, ktoré malo pre neho prísť. O 20 minút ako bolo dohodnuté, prišlo čierne auto. Pobozkal pred odchodom Lénu, ktorá ešte spala a odišiel preč.
Keď sa Léna zobudila Mike už doma nebol. Nikdy sa o neho nebála lebo vedela, že je skvele vytrénovaný ale nevedela o čo ide tentoraz. Tušila, že to bude opäť nejaká misia pre generála ale nepýtala sa ho nato. Vstala obliekla sa a išla na nákup. Vrátila sa, pripravila deťom jedlo a sadla si na terasu kde medzitým vyšlo slnko. Zobrala do rúk knihu a začítala sa do nej. Po chvíli išla zobudiť deti do školy. Bol posledný deň školy tak sa náležite pripravili. Najedli sa a Léna ich odviezla do školy. Prehodila pár slov s učiteľkou a odišla domov. Navarila obed a znova si sadla ku knihe s očakávaním trocha pokoja. Myslela na Mika, kde je, čo robí a hlavne prečo jej nič nepovedal. Myslela si, že ho už pozná, ale ako videla Mike mal stále nejaké tajomstvá. Prestala to už v hlave riešiť lebo vedela, že to nikam nevedie a aj tak na nič nepríde. Radšej si užívala ten voľný čas kým bola sama. Odložila po chvíli knihu, lebo sa nedokázala poriadne sústrediť a išla radšej von na pláž. Rada sa prechádzala po pláži ale ešte radšej, keď bol s ňou aj Mike. Pamätala si ako ju vždy brával na večerné prechádzky po pláži. Ako spolu sedeli dlhé hodiny na piesku niekedy až do svitania kým boli slobodný a ešte len spolu chodili. Bola veľmi šťastná, lebo Mike sa jej vždy páčil. Bol vytrénovaný veľký chlap už v mladosti. Myslela si o ňom, že taký veľký chlap bude mať asi malý mozog. Ale mýlila sa. Keď s ňou prvý krát prehovoril zistila aký je bystrý a inteligentný. Viedli spolu dlhé rozhovory na rôzne témy a Léna po čase zistila, že sa do neho zamilovala. Dovtedy so žiadnym chalanom nechodila. Jej rodičia boli veľmi prísny katolíci a preto jej všetkých chlapcov zakazovali. Po čase si nato zvykla a povedala si, že si počká kým bude staršia aby si našla toho svojho princa. Ako spoznala Mika začala o ňom rozmýšľať ako o svojom princovi. Jej rodičia boli prvým dojmom dosť skeptický čo sa týkalo Mika ale po pár minútach rozhovoru s ním rýchlo zmenili názor. Boli veľmi šťastný koho som si našla. Keď sme sa brali ani môj otec sa neubránil slzám a to bol vždy tvrdý chlap aj napriek tomu, že bol kresťan. V deň svadby bolo všetko perfektné. Mike vo svadobnom obleku vyzeral ako vytesaný do skaly aj napriek výrazu radosti, ktorý sme pociťovali obaja. Léna sa usmiala pri spomienke na svadbu. Sadla si na piesok a zapozerala sa do diaľky. Sledovala čajky v diaľke ako plachtia vetrom, vlny ktoré sa rozbíjali o útesy, slnko ako sa odrážalo od hladiny a neustále myslela na Mika. Pozrela sa na hodinky. Bol najvyšší čas ísť pre deti do školy čo znamenalo, že jej skončil jej pokoj v dome. Léna milovala svoju rodinu ale tiež, ako každá žena si potrebuje občas oddýchnuť. Vstala a šla pomaly do auta. Prišla pre deti akurát, keď vychádzali zo školy. Naložila ich a cestou sa ich pýtala čo bolo v škole. Deti jej odpovedali ako bolo a ona bola spokojná. Prišli domov pripravila deťom jedlo a odišla si sadnúť znova na terasu. Zvyšok dňa sa potom hrala s deťmi kým nešli spať. Uložila ich do postele prikryla zaželala dobrú noc a odišla do obývačky. Ešte chvíľu pozerala telku a potom tiež odišla do spálne. Predtým ako sa ponorila do snov jej posledné myšlienky patrili Mikovi.
Mike sa ešte s okna pozrel na svoj domov kým sa mu nedostal z dohľadu. Sedel v tichosti v aute a čakal kedy zastavia. Zastavili asi o 2 hodiny na malom súkromnom letisku, kde už na neho čakalo malé lietadlo. Vyložil si veci a nasadol dnu. Sedeli tam už aj ostatní členovia jednotky. Pozdravil ich strohým kývnutím hlavy a posadil sa na svoje miesto. Obzrel si ostatných členov a všimol si, že máloktorý z nich sú taký vypracovaný ako on. Potešilo ho to ale zároveň vyvstala otázka čím zapôsobili, že boli v tejto jednotke. Vedel si to živo predstaviť o čo šlo, ale v tejto jednotke je pre teba najlepšie, keď o tebe nikto nevie skoro nič. Stačí vedieť identifikačné číslo členov, pretože len to je potrebné na prežitie. Všetko ostatné je zanedbateľné. Lietadlo o chvíľku odštartovalo a ostatní sa trochu uvoľnili. Bolo to poznať podľa ich menej strnulého sedenia. Mike ešte nevedel akú pozíciu v týme bude zastávať. Jeden z nich náhle prehovoril: ,,takže chlapi máme tu medzi sebou nového člena ktorým je číslo 6“ a pritom ukázal na Mika,, šestka ty budeš v modrom týme s 4, 8, 2 a 1“ postupne ukázal na ostatných členov a nakoniec na seba. ,,šestka aká je tvoja špecialita?“ ,,no...je máloktorá zbraň, ktorú by som nedokázal perfektne ovládať, dokážem strieľať ako na blízko tak aj na diaľku ale mám radšej boj zblízka, ovládam aj boj tvárou v tvár pár techník odvedenia pozornosti a stal som sa najmladším kapitánom za posledných 200 rokov“. Jednotka obdivne pokývala hlavou ale nič k tomu nepovedala,, v poriadku to stačí“. Rozdal ešte pár pokynov ohľadom nadchádzajúcej misie a určil pozície kto pôjde s kým a kam. Potom už nikto nepovedal ani slovo. Až do cieľa boli všetci pohrúžený do svojich myšlienok, ktoré málokomu povedali. Mike sa potajomky obzeral po ostatných, pozeral ich výraze tváre postoje tela, všetko s čoho sa dalo usúdiť akými sú ľuďmi. To čo nespomenul bolo, že ovládal psychologické profilovanie a to bola jeho špecialita. Vedel o tom len veliaci dôstojník v armáde a generál. Ani Léna o tom nevedela. Niektoré tajomstvá bolo dobré si nechať si pre seba. O pár hodín prileteli na miesto. Všetci vyskočili von a zoradili sa podľa vopred určených pozícií. Mike sa pripojil k svojej skupine a čakal. Mali počkať na signál od kontaktu v Bossovom dome. O niekoľko minút dorazil signál do veliteľovej vysielačky a oni vyrazili. Pohybovali sa potichu a nenápadne ako tiene. Pri bossovom dome potichu zlikvidovali ochranku pred bránou aj okolo domu a vkĺzli dnu. Cestou v dome ešte zlikvidovali 3 skupiny hliadok a zbavili sa tiel. Dostali sa až pred dvere kancelárie s ktorej bolo počuť hlasy viacerých ľudí. Pripravili sa a vtrhli dnu. Sedel tam narkobarón a pár jeho dôležitých ľudí. Boli dosť prekvapený a niektorý z nich siahli po zbraniach. Tým ich odzbrojil a spacifikoval. Veliteľ sa opatrne priblížil k barónovi mieriac na neho zbraňou. Boss sa snažil vyjednávať ale veliteľ bol vycvičený a nedával nič najavo. Pozorne namieril a strelil guľku bossovi priamo medzi oči. Ostatných sa tiež zbavili, zbalili sa a odišli domov.
V lietadle nepreberali misiu vlastne vôbec sa nerozprávali. V tomto týme nebolo zvykom niečo preberať. Dôležitá bola misia jej splnenie a následný odchod. Žiadne diskusie, ak nesplníš úlohu zastrelia vás. Po skončení misie nie je potrebné preberať čo sa stalo.
Mike prišiel domov tak ako sľúbil Léne o pár dní nato ako odišiel. Bol v poriadku ale Léne nepovedal kde bol a čo robil. Nepýtala sa ho, lebo vedela, že jej to aj tak nepovie. Bola rada, že je doma a nič mu nie je. Deti boli vtedy na pláži a nevideli, že sa Mike vrátil. Privítal sa s Lénou poobzeral sa ,,kde sú deti?“ ,,sú na pláži s kamarátmi....majú prázdniny tak si užívajú“. Usmial sa: ,,výborne tak ja sa len zložím a môžeme tam ísť tiež bude skvelé si na chvíľku oddýchnuť na pláži čo povieš?“. Léna sa potešila a išla sa pripraviť. O chvíľku vyrazili z domu smerom na pláž. Kráčali držiac sa za ruky a hľadali deti. Deti šantili v mori kúsok od brehu s kamarátmi a nevšímali si okolie. Mike aj Léna sa usmiali, keď ich uvideli a išli k nim. Deti si ich všimli až ako stáli pri nich a okamžite sa vrhli Mikovi okolo krku. Mike sa zasmial lebo ho deti zvalili na zem. Chvíľku sa s nimi hral a potom sa s Lénou prechádzali po pláži. Nerozprávali sa lebo vedeli, že slová sú zbytočné. Úplne im stačilo, že sú spolu a tak si užívali spoločne strávené chvíľky. Užívali si teplý piesok pod nohami, slnko a jeden druhého. Prišli ku skale kde vždy spolu sedávali. Sadli si a Mike si k sebe pritúlil Lénu. Ona sa celá rozžiarená uložila do jeho náručia. Sedeli v objatí a pozerali sa na západ slnka. Léna sa cítila veľmi šťastná tak ako už dlho nie a vedela, že to bude len a len lepšie. Už nikdy sa to nevráti do starých koľají, ale vedela, že to bude dobré. Mike sa pozeral do diaľky a tiež sa cítil skvele. Nič nepovedal ale Léna mu to videla na tvári. Keď zapadlo slnko vstali a vrátili sa domov. Deti tam už boli a na počudovanie boli umyté prezlečené a čakali na jedlo. Mike si sadol k deťom a pozerali televíziu kým Léna pripravila pre všetkých večeru.
Najedli sa, a kým Léna išla dať spať deti, Mike vyšiel na terasu a spomínal. Spomínal ako skoro stále keď bol sám. Na vojnu. Na minulosť. Na svoju krvavú minulosť, ktorú sa snažil vymazať. Zamýšľal sa nad tým všetkým, kým Léna neprišla. Keď sa vrátila, usmial sa a správal sa ako nič. Léna si mu sadla na kolená a sedeli takto veľmi dlho v objatí. Rozprávali si ale obaja sa vyhýbali jedinej téme, vojne. Neskoro večer, keď išli spať, Mike sa ešte na chvíľu zavrel do svojej pracovne. Robieval to často keď potreboval byť sám. Sadol si za stôl a vytiahol staré fotky na ktorých bol on a jeho mužstvo ešte z vojny. Pozeral sa na fotky a pri každej fotke sa mu vynorili spomienky. Jednu z nich mal najradšej: bol na nej len on a Jake, jeho najlepší priateľ. Usmievali sa do objektívu ako keby vôbec nebola vojna, aj keď mali obaja v rukách zbraň. Dlho sa pozeral na fotku, kým si nevšimol že mu padla slza. Potichu sa rozplakal nad svojim stratených priateľom. Sedel v pracovni dosť dlho až kým ho nevyrušila Léna, keď mu zaklopala na dvere. Utrel si tvár, odložil fotky a vyšiel von. Usmial sa na ňu,, chýbal som ti v spálni?“ opýtal sa. Chytil ju do náruče a odniesol do spálne. Správal sa k nej stále tak ako keď spolu chodili a čerstvo sa vzali. Veľmi Lénu miloval.
Veď ona bola dôvod prečo odišiel od armády. Ona bola dôvod, prečo ešte vôbec existoval. V armáde ho len myšlienka na Lénu držala v strehu aby sa k nej mohol opäť vrátiť. K nej a deťom.
Ako každý večer, objal Lénu v posteli a ona sa k nemu tuho pritúlila. Ale dnes večer to pokračovalo ďalej a viac. Milovali sa spolu tak, ako už dávno nie. Léna chcela aby zabudol na minulosť a bol opäť tým mužom, ktorého si pred rokmi vzala. Bez zlých snov a myšlienok čo sa všetko stalo. Vojna človeka zmení. Aj keď sa Mike snažil skryť svoje pocity Léna ho veľmi dobre poznala na to, aby vedela čo ho trápi. Často hovoril zo spánku a ona mala veľmi dobrú predstavu čo sa odohráva v jeho hlave aj keď je len zamyslený. Vždy sa jeho myšlienky vracali na jediné miesto; na vojnu. Skoro ráno sa Mike zobudil ešte kým všetci spali a potichu odišiel z domu. Ako správny vojak sa vedel zobudiť v presnú hodinu. Potichu nasadol do auta a odišiel na základňu.
Zamieril rovno ku generálovi. Počkal, kým ho ochranka ohlásila a potom vstúpil dnu. Zasalutoval generálovi, ten mu len kývol a ukázal na voľnú stoličku ,,posaďte sa Mike,“ ,,ďakujem generál.“ Generál sa na neho pozrel pozornejšie ,,rád by som povedal dobrá práca Mike, ale keďže o tom nesmieme vôbec hovoriť tak nič nepoviem,“ ku koncu sa trochu usmial ale iba na chvíľu a hneď bol zase s prísnym výrazom: ,,ale pre to som vás nevolal. Máme problémy na východe.“ Mike vedel čo znamená, keď generál povie o problémoch na východe, Irak. Nerád na to miesto spomínal, zvlášť preto lebo tam prišiel o najlepšieho priateľa. Ale prikývol a počúval kým mu generál vysvetlil situáciu. Generál podal Mikovi papierové dosky s prísne tajnými pokynmi. Vzal si ich a starostlivo si ich schoval do batohu. Postavil sa na odchod, keď ho generál ešte zastavil ,,a Mike? Hovoril som s 1 a súhlasil, že nasledujúcej misii budete veliť vy na základe vašich skúseností z tejto oblasti.“ Mike najskôr spracoval informáciu ,,rozumiem pán generál, pripravím sa.“ Zasalutoval mu a odišiel z kancelárie preč.
Keď Mike odišiel generál sa sťažka oprel do kresla. Nemal rád, keď musel svojmu najschopnejšiemu vojakovi klamať ale národná bezpečnosť je prednejšia ako jednotlivec. Zatajil mu niektoré pre Mikea nepodstatné informácie, ktoré priamo nesúviseli z jeho misiou ale citlivo sa dotýkali nadchádzajúcich udalostí, ktoré sa majú odohrať.
Prišiel domov skôr ako sa Léna prebudila, išiel do pracovne a tam si odložil spis do trezoru. ,,Vrátim sa k nemu neskôr,“ povedal si Mike a zamkol trezor. Zo zvyku si upratal už aj tak uprataný stôl v pracovni a vyšiel von. Sadol si na terasu a sledoval ako sa vlny lámu o breh.
Po dvoch hodinách sa prebudila Léna a deti. Stratil pojem o čase, takže ho prekvapilo koľko je hodín. Rýchlo sa spamätal a išiel dovnútra. Pobozkal Lénu a pomáhal jej pripraviť raňajky. Mal veľmi dobrú náladu čo Lénu dosť tešilo a počas prípravy sa zabávali a smiali sa.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár