Čo je však liekom pre túto spoločnosť? Problém, je že mnohí si svoj stav už ani neuvedomujú, keď ich však niekto upozorní, že to čo robí je zlé, či nedôstojné, a pritom chce len poskytnúť obyčajnú ľudskú pomocnú ruku, nenájde u toho druhého inú odozvu ako posmech, vulgarizmy, či povýšenecký úškrn hovoriaci "A ty si skade prišiel". Áno, namiesto toho aby sa nad sebou zamyslel a zahanbil, aby nakoniec na svoje zlé konanie zanevrel, tak nechá prejavovať sa svoju pýchu a ješitnosť. Jemu predsa nebude nikto hovoriť ako sa má správať, on predsa najlepšie rozhodne ako sa bude jeho život odvíjať, a ešte si bude pritom myslieť ako dobré zvládol túto situáciu, keď odohnal tento otravný hmyz. Áno dnešný človek je veľmi pyšný, a vo svojej pýche nenechá si pomôcť. Kráča si pyšne po svojej ceste, mysliac si že sa dostane na tie najlepšie miesta a pritom kráča k svojmu hrobu. To všetko však zo svojej vlastnej vôle. Môže sa predsa v každom momente obrátiť, môže začať robiť zmeny k lepšiemu, ale on... nechce. Je príliš lenivý, tento život je mu predsa pohodlný, veď koľkí iní robia ako on. On ma predsa toľko priateľov, čo robia to isté, on predsa nemôže ísť zle. Nevníma však, že títo "priatelia" sú rovnako zasiahnutí skazenosťou, zlom, ako on sám. Nechce to vnímať, nechce sa absolútne nezaujate postaviť k sebe samému a spýtať sa svojho svedomia "Je to čo robím skutočne dobré?" Veď, čo by povedali iní, keby som sa tak náhle zmenil. Už počujem tie ich hlasy "a ten si čo chce dokázať", "si snáď myslíš, že si lepší", "to je pokrytec.. ešte včera s nami robil to isté a teraz tu moralizuje".
Ale vy na tieto slová nedbajte, vy sa ich nebojte, vy predsa viete, že z nich hovorí len vlastné nešťastie. Ale vy ani neprepadajte k slovám odsúdenia, vulgarizmom, lebo toto sú tiež prejavy skazenosti. Dajte človeku jasne vedieť, že neodsudzujete jeho samotného, ale len jeho zlé a pre ľudskú bytosť nedôstojné správanie. Veď každému sa môže stať, že sa pošmykne na svojej ceste životom, preto ho však ešte nenecháme ležať na zemi, ak sa nemôže sám postaviť. Lebo to by bolo skutočné a pravé odsúdenie, keď iného neuznáme za hodného pomoci a necháme ho ležať, aby sa už nikdy viac nepostavil. Avšak, kto túto pomoc odmietne, odsúdi sa sám.
Avšak šťastný je ten človek, ktorý sa nebude báť a urobí zmenu k lepšiemu. Nech nejde smerom k svojmu hrobu, ale vyberie si lepšiu cestu. Veď už dávno bolo povedané: "Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zatratenia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú." Aké len významné sú tieto slová pre dnešnú dobu, to si vedia uvedomiť len nemnohí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár