Iný typ dospievania

Ten zasraný život je predsa iba sranda. Každý chlap sa pokúša mať čo najviac zárezov, a nie som výnimka. No teraz si postupne uvedomujem, čo to znamená naozaj niekoho mať. Na čo mi boli všetky tie vzťahy na na jednu noc, či vzťahy na určito, teda ak som mal šťrastie na pár mesiacov, lebo som nikdy naozaj nevedel, čo chcem... Tie vzťahy, ala kvantita s určitou kvalitou telesnou a nie duševnou sú možno dobré ako žrádlo pre vaše fucked ego. To tak len pre chvastanie pred kamošmi, či len pre pocit, že máte všetkých ťažko na háku a sám ste niekto.
Pred istým časom som sa vykašlal na jednu holku, lebo sa síce snažila mi prispôsobiť a byť akčnejšia, len to akosi nemala v povahe. A bolo tam zopár vecí, čo mi trochu vadili, ale teraz toho lutujem. Lutujem aj toho, že som sa nikdy nezamýšlal nad tým, čo ostatným a ale teraz hlavne jej môže vadit na mne...A ešte vzhladom na to, aká krásna a ako inteligentná je a pritom si to uvedomuje a bola ochotná isť za mnou a vzdať sa aj svojich zábran. A to je mi teraz dost blbé. A keby ju chcem spat, tak by som sa jej vobec nedivil, ak by ma poslala do riti.
Až teraz na výške, asi prvý raz od šiestej triedy si uvedomujem, čo to znamená niekoho mať a byť s niekým a pritom aby mi na tom druhom naozaj záležalo anie len kvôli fyzike, ale hlavne kvôli tomu aká je jej podstata a že sa naozaj niekto zmení len kvôli vám.
Nerobím si nádeje a vyrastal som v príliš tvrdom prostredí na to, aby som sa teraz lutoval, či fňukal kvôli tomu, alebo sa jej doprosoval, aj keď mám tie nutkania. Viem len to, že až nájdem znova jednu z tých pravých, ktorá bude ochotná sa kvôli mne zmeniť, tak tomu predsa dať tú šancu a pokúsiť sa prečkať aj ten kritický 3, meciac vztahu. Už začínam mať dosť tých hlúpostí okolo toho pomeriavania penisov, len v trochu inom pohlade na vec. Už to prestávajú byť tie puberťácke rýchlovky, ale predsa chuť na niečo vážnejšie. Možno som na to len v posledných pár rokoch nemal odvahu skúsiť niečo vážne a bol to len strach s niečoho, pri čom by som musel zostať. Niečo ako nervozita a vzrušenie pri prvom sexe, len trochu na inej mentálnej úrovni...len teda dúfať, že tá odvaha na to príde...Je to dost divné, keď si uvedomím ten rozdiel obyčajného zalúbenia, čo mi ostalo možno 4 mesiace a potom prešlo a teraz keď mi niekto začal naozaj chýbať.
Keď to tak po sebe čítam, tak mi pripadá, že som napísal dosť sračku, ale nejako som to musel napísať bez ohladu na to, či to vôbec niekto bude čítať.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu