Stredoškolská láska 1. diel

Crrrrrrrrrrn, začal mi zvoniť budík.
-Uf. Kde je?- nevedel som ho našmátrať na nočnom stolíku. Tak som rozlepil oči. Čo iné mi zostávalo??? Potom som si spomenul, že som si ho dal na stôl na oproti posteli. Vedel som totiž, že po včerajšej veľmi divokej a alkoholom nabitej rozlúčke s letnými prázdninami sa mi nebude chcieť vstať do školy.
-Fááájn už stojím, nezvoň!- neochotne som prešiel od tej mäkkej a vyhriatej postele ku stolu a konečne utíšil ten príšerne otravný budík. Na čo som si ho kupoval, pomyslel som si. Bol som len v trenkách. Vôbec si nepamätám, že by som sa vyzliekal.... vlastne si ani nepamätám ako som sa dostal domov. Išiel som do kúpeľne spraviť zase zo seba človeka. V chodbe som našiel pohodené moje oblečenie. Odľahlo mi. Keď som otvoril kúpeľňové dvere, musel som sa usmiať, lebo som našiel Jakuba, môjho spolubývajúceho a skoro brata vo vani. Prečo skoro brata??? Som jedináčik. Mama mi zomrela pred dvoma rokmi, keď som mal 16 a otec od nás odišiel keď mu mama povedala, že je tehotná. Na tomto svete už nikoho nemám. Bože, to znie hrozne. Som sám na celom svete. No nič. Keďže sa nemal kto o mňa starať, poslali ma do detského domova. Tam som spoznal Jakuba a kopec ďalších skvelých ľudí. Ja som mal tento rok v januári 18 a Jakub mal vo februári. Po mame som zdedil niake peniaze a zbytok sme si našetrili a kúpili si vlastný byt. Trojizbový Naspäť k Jakubovi vo vani.
-Kubo, vstávaj.-, nič. –Jakub, zobuď sa!-, stále nič. –Jakubko, vstávaj. Treba ísť do školičky-, nad týmto nápadom som sa musel až pousmiať.
-Mami????-, s vypleštenými očami vyletel Jakub na nohy. ( Jakub má matku. Len matku. Lenže bola drogovo závislá, tak Jakub skončil v detskom domove ). Vyšlo mi to lepšie ako som si myslel, pomyslel som si medzi záchvatmi smiechu.
-Mišo! Ty, och!- povedal Jakub a úplne očervenel v tvári.
-Sorry kámo, neodolal som.-, ďalší záchvat smiechu. No prišiel úder pod pás. Presnejšie do brucha. –Au, veď som sa ti ospravedlnil.-, povedal som mu keď vychádzal z kúpeľne.
-Sorry kámo, neodolal som.-, povedal s úškrnom Jakub.
Keď odišiel, pozrel som sa do zrkadla. Nie je to také strašné, ako som čakal. Mal som len kruhy pod očami. A bolesť hlavy nikto nevidí. Som v suchu, pomyslel som si. Hnedé vlasy som mal strapaté. Zelené oči a pod nimi už spomínané kruhy. Som proste dokonalý. Stačí aby som sa na niaku babu usmial a už je na mäkko.

Keď som dokončil prípravu do školy a čakal pred dverami Kuba, ktorý mal pocit, že si niečo zabudol (je dosť puntičkársky) si musel všetky veci prekontrolovať, uvažoval som nad tým, či môže byť tento ročník ešte ťažší a nudnejší ako ten predchádzajúci.

Po príchode do školy som sa zvítal so všetkými kamošmi, s ktorými som cez prázdniny nebol ale aj s tými, s ktorými som bol. Išli sme do tried. Keď sme prechádzali okolo prvákov, zacítil som veľmi príjemný parfém. Keď som sa pozrel tým smerom, uvidel som ako na mňa pozerá nádherná blondínka v čiernom priliehavom tričku a modrý minikraťasoch. Hneď ako som sa na ňu pozrel, sklopila zrak a potom sa znova zapojila do debaty ešte s pár prváčkami.

Celé vyučovanie som nemohol prestať myslieť na tie krásne zelené hlboké oči, na tie dokonalé pery, na jej ladné pohyby a zožierala ma nevedomosť jej mena.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu