Kubo je šťastný. Strašne sa mu páčilo dnešné rande s Mirkou. Skončilo rovnako ako moje so Zuzkou.
-Neviem či je správne, to čo robím. Teda aspoň nie tak skoro.- povedal som zúfalo Kubovi.
-Prosím ťa, rozprávaš ako keby ste boli s Luciou ženatý. Zaľúbil si sa do baby, ktorá ťa nechala a teraz si si našiel inú. To je všetko. Nemáš čo riešiť.- vysvetlil mi.
-Máš pravdu. Zbytočne sa trápim. Nechám sa unášať mojimi pocitmi.- rozhodol som sa.
Večer som sa rozhodol, že na druhý deň pôjdem čakať Zuzku pred jej dom aby sme mohli ísť spolu do školy.
A v pondelok som tak aj spravil.
-Ahoj.- vyšiel som spoza rohu.
-Ou.... ahoj. Čo tu robíš?- spýtala sa prekvapene.
-Prišiel som ťa odprevadiť do školy.-
-Aha, milé od teba.- pobozkali sme sa a ruka v ruke sa pohli smerom ku škole.
-Ja viem, preto som to spravil.- uškrnul som sa. Zasmiala sa.
A tak sme išli do školy, rozprávali sa o rôznych veciach a bezstarostne sa bavili. Keď som pri Zuzke všetky starosti hodím za hlavu. Nič neriešim, nič ma netrápi.
Keď sme prišli do školy, pobozkali sme sa a každý išiel do svojej triedy.
-Zuzi?- zakričal som ešte za ňou.
-No?- obzrela sa.
-Maj zapnutý bluetooth.- hodil som na ňu lišiacky úsmev.
-Dobre.- usmiala sa.
Hodina ubiehala pomali, ale spríjemňoval som si ju písaním si so Zuzkou. Hneď ako sa hodina skončila, už sme sedeli na schodoch a zase sa rozprávali. A takto ubiehal celý deň. Po vyučovaní sme išli spolu do jedálne na obed. Sadli sme si ku stolu, kde sedávam s Kubom a Mišom.
-Kubo, Mišo, predstavujem vám Zuzku. Zuzi, títo típkovia, aj keď to možno nevyzerá sú moji kamoši. – predstavil som ich navzájom.
-Ahojte.- pozdravila sa
-Nazdar.- odzdravil Mišo.
-Čaves.- pridal sa Kubo.
-Čo, ako sa máte?- spýtala sa.
-......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár