-Prepáč, ja už musím ísť. Dohodli sme sa s pár dievčatami, že pôjdeme do kina. Vieš, lepšie sa zoznámiť a tak.- ospravedlňovala sa Zuzka po polhodine strávenej nad obedom.
-Ok, v pohode. Uži si to.- pobozkali sme sa a odišla. Pozeral som sa za ňou, kým nevyšla z dverí.
-Dosť rýchlo si sa znova zamiloval.- zasmial sa Mišo.
-Ja viem, ale čo narobím. Prišlo to samé. Ja som sa nechal len unášať.- tiež som sa zasmial.
-Ja si myslím, že keď príde láska, tak netreba čakať. Treba sa jej chytiť a nepustiť ju.- povedal Kubo. Pozrel som sa na Miša a obaja sme spustili rehoty.
-To si odkiaľ nabral?- spýtal som sa.
-Neviem.- uškrnul sa. –Ale predsa je to pravda, nie?-
-Je, no takýto výrok by som skôr typoval na našu slovinárku, nie na teba.- zasmial som sa.
-Viete čo? Radšej poďme lebo nás tu zavrú.- naštval sa Kubo a postavil sa na odchod.
S Mišom sme sa ešte zasmiali a išli sme za Jakubom.
Po obede som sa učil, lebo nám už začali poriadne nakladať domáce úlohy. Ale dohodli sme sa s chalanmi, že pôjdeme večer von. A tak sme aj išli, ale po hodine sme sa museli vrátiť, lebo sa spustil lejak.
Na druhý deň som znova čakal Zuzku pred jej domom.
-Ahoj kráska.- pobozkal som ju. –Sekne ti to.- lišiacky som na ňu žmurkol. Mala modré mini šortky a hnedú blúzku, ktorá ladila k jej hnedým vlasom a očiam.
-Ahoj, ani ty nevyzeráš najhoršie.- usmiala sa.
-Snažil som sa.- tiež som sa usmial. Vybrali sme sa do školy.
-Čo? Zatiaľ zvládaš školu?- spýtal som sa.
-Hej, zatiaľ je to v pohode. Ešte sme sa skoro nezačali ani poriadne učiť.- zasmiala sa.
-To máš dobré. My budeme písať budúci týždeň test z angliny.- posťažoval som sa.
-To už? Nejako skoro.- čudovala sa.
-Hej je. No to je anglinárkou. Ona nás stále otravuje nejakými písomkami. Aspoň raz do týždňa musíme niečo písať.-
-Strašné. Ešteže ja nemám angličtinu.-
-Čo si si dala?-
-Nemčinu a francúzštinu.-
-Francúzština je nádherný jazyk. Aj ja som si ho chcel dať ako druhý jazyk, no na základnej som sa učil nemčinu, tak som si dal angličtinu. Tá je predsa len používanejšia.-
-To hej.-
Práve sme vošli do školy.
-Idem do triedy.- povedala Zuzka.
-Aj ja, no chcem ti ešte niečo dať, aby si na mňa nezabudla.- lišiacky som sa uškrnul a daroval som jej poriadneho francúzaka.
Keď sme sa od seba odtrhli zistil som, že nás sledovalo jedno dievča. Sledovalo nás viacero ľudí, ale zaujala ma práve ona. Bola to Lucia. Ako som sa jej pozeral do očí ( mimochodom, ešte stále som sa usmieval, čiže to bolo ešte horšie), sa jej oči zaleskli slzami a potom sa otočila išla o barlách preč.
Fajn, toto bolo čo? Veď ona ma nechcela.... Alebo žeby som si jej sms-ku zle vysvetlil?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
belzeboss
5. 6.júna 2010 03:39
zlepsujes sa, mam taky pocit..
2
ospravedlnujem sa za meskanie ale mal som niake technicke problemy, ale uz je to v pohode
Napíš svoj komentár