Nie, ja sa nevzdám, budem bojovať. Nedovolím, aby sa pokazilo aj toto. Veď keď som pri Zuzke, cítim sa, ako keby som bol v raji. Jej vôňa, jej úsmev, jej hlas, ktorý šepká moje meno, jej ruky čo ma objímajú. To je všetko moja droga. A keď som bez nej tak mám pocit, že sa rozpadávam, dostávam absťák.
Pomali sa mi myšlienky strácali, ako som zaspával. Prestával som o sebe vedieť.
Ráno som sa budil s pocitom, že dokážem všetkou, čo si zaumienim. Tak to využijem a postarám sa o tom, aby som o Zuzku neprišiel.
Tak ako každý deň, tak aj dnes som čakal na Zuzku pred jej vchodom opretý o stenu s rukami vo vreckách. Keď som ju videl, ako vychádza z výťahu, zdvihol som pohľad na anjela kráčajúceho ku mne a usmial sa
-Ahoj láska.- pozdravil som.
-Ahoj.- usmiala sa.
-Všetko najlepšie.- usmial som sa lišiacky, spoza chrbta som vytiahol ruku, v ktorej som mal ružu, podal som ju Zuzke, ktorá na mňa zaskočene pozerala a pobozkal som ju. Potom sa usmiala a hodila sa mi okolo krku.
-Ďakujem.- pobozkala ma. Znova sa zasmiala a znova ma pobozkala.
-Som si myslela, že zabudneš.- usmiala sa zahanbene.
-To si ma potom dosť podcenila.- uškrnul som sa. Zuzka sa postavila na špičky a objala ma okolo krku. Ja som sa sklonil a chytil ju okolo pása. Začali sme sa bozkávať, vpíjať sa do seba. Chceli sme cítiť jeden druhého. Bože, aké by bolo krásne zastaviť čas a užívať si túto chvíľu naveky. Posunul som jednu ruku nižšie, na je zadok. Zuzka mi chytila moju neposlušnú ruku naspäť na jej pás. O chvíľku mi už zase ruka skĺzla naspäť na jej zadoček. Nechala ju tam.
Po nejakom čase, čas ubieha rýchlo, keď máte čo robiť, sa Zuzka odo mňa odtrhla. Zaprotestoval som a pritisol som si ju späť. No ona sa nevzdala a jednu ruku mi položila na moje pery, ktoré túžili po jej perách a keď sa nadýchla povedala: -Nerada to hovorím, ale už by sme mali ísť do školy, aby sme neprišli neskoro. Veď sám si hovoril, aký vie byť školník milý, keď niekto príde neskoro.-
Má pravdu, ale mne sa nechce vzdať sa tejto krásnej chvíľky. Túžim tu takto stáť, pri krásnom anjelovi, bozkávať ho a už nikdy sa od neho neodtrhnúť. Ale nakoniec som sa vzdal, pustil Zuzku a ruka v ruke sme sa vybrali do školy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
frenkie477
23. 6.júna 2010 21:37
píšeš to priebežne alebo to máš dopredu napísané a dávaš to sem po kúskoch ?
Napíš svoj komentár