Po chvíľke, ako som tam len tak sedel, ma niečia ruka chytila za plece.
Bol to Jakub a so spýtavým pohľadom sa ma spýtal: -No čo, ako to dopadlo?-
-Idem s ňou po obede von.- oznámil som mu.
-Aha. Tak prečo tu sedíš, ako keby si dostal košom?- nechápal.
-Asi som sa zamiloval-
-Fakt? Sa čudujem, že si ju pozval von.- irónia mu vždy išla najlepšie.
Musel som sa až usmiať nad tým ako som sa dostal. –Toto je iné. Väčšie. Intenzívnejšie. Bolestnejšie. Sladšie. ....-
-Jasné, jasné. Chápem. Ty Rómeo, len sa mi tu nerozplyň.- uškrnul sa Kubo.
-Tvoja milá beží za tebou.- Obzrel som sa. Vážne.
-Ahoj, nedohodli sme sa kde sa stretneme.- polo zadychčane mi vysvetlila Lucia.
-Jaj. Stretnime sa tu pred školou.-
-Okej. Ja už musím-
-Ok, tak ahoj o tretej.- usmial a ona mi úsmev opätovala.
Prišiel som pred školu už o trištvrte na tri, bo som nechcel meškať a ... som sa nevedel dočkať. Posadil som sa na schodisko.
Je presná, pomyslel som si keď sa o tretej ku mne približovala Lucia v krásnych modrých šatách.
-Ahoj, vyzeráš úžasne.-
-Ahoj, ďakujem si milý.-
-Len hovorím, čo vidím.- Začervenala sa.
-Kam pôjdeme?- spýtala sa po chvíľke, čo sme sa len tak pozerali jeden na druhého a nevedeli sa nabažiť toho, že sme spolu.
-Myslel som, že by sme sa mohli ísť poprechádzať sem do parku.- ukázal som palcom za seba.
-Zober ma kam chceš. Ja to tu nepoznám. Práve sme sa sem prisťahovali.- usmiala sa.
-Jáj. Fíha, tým lepšie pre mňa.- uškrnul som sa.
-Povedz mi niečo o sebe.- ozval som sa ako sme kráčali smerom k parku.
-Dobre.- usmiala sa. –Bývam v rodinnom dome, čo bol môj veľký sen, mám psíka, volá sa Jesica. Je to hnedý dlhosrstý jazvečík. Mám rada keď svieti slnko a ja ležím niekde pri vode. Mám rada dlhé prechádzky, rada sa bicyklujem a mám rada poéziu. Moja obľúbená farba je bledofialová. Rada počúvam hip-hop. Teraz ty.- usmiala sa očividne spokojná s tým čo povedala. Aj ja som sa usmial, lebo to vyzeralo akoby sa na to pripravila. Medzi tým sme sa už dostali do parku.
-No. Som sirota. Pred dvoma rokmi mi zomrela mama a otec nás opustil ešte pred mojím narodením. Inú rodinu už nemám.-
-Ó, chúďa.- srdce mi poskočilo, lebo ma chytila okolo pása. Príjemný dotyk, pomyslel som si.
-Už som si zvykol. Tento rok sme si s Kubom kúpili byt. Máme zajačika. Volá sa Miro. Zbožňujem rovnako ako ty leto, teplo a vylihovanie na pláži. Rád sa korčuľujem. Moja farba je modrá a biela.- musel som sa usmiať a videl som aj že sa Lucka usmiala, lebo som mal biele tričko s modrým nápisom, modrý sveter, modré kraťase a biele tenisky. –Milujem hudbu. Stále niečo musím počúvam. Počúvam skoro všetko. RNB, hip-hop, rap, rock, atď.-
-Ja mám tiež rada hudbu. Som sa ešte chcela spýtať. Aj Jakub je sirota?-
-Aj áno aj nie. O otca prišiel. Spáchal samovraždu. A matka sa šla liečiť, lebo nezvládla manželovu smrť, začala piť a potom aj drogovať. Mal to chlapec ťažké, ale už je z toho vonku.-
-Obaja ste to mali ťažké.- smutne dodala. Chytil som ju za ruku a usmial sa na ňu.
-Čo bolo, bolo. Nechajme minulosť tak a užívajme si prítomnosť.- Oprela sa mi o plece. Znova mi poskočilo srdce.
-Dobre. Čo povieš keby sme si sadli? Dnes som toho nachodila už dosť.- nevinne sa usmiala.
-V poho. Poď, tu je lavička.- sadli sme si. Pred nami bolo jazierko, kde sa práve ponára kačka. Ďalšie kačky boli okolo nej. Práve prilietavala labuť. Pozorovali sme ju ako sa ladne kĺže po hladine a potom ako si našuchorila perie a honosne si prehla krk.
-Je tu pekne.- ozvala sa Lucia.
-Priam nádherne.- pritakal som jej a chytil ju okolo pliec.
Takto sme ešte spolu sedeli asi hodinu. Rozprávali sme sa a užívali si vzájomnú prítomnosť. Potom sme sa zdvihli. Luciu som odprevadil na zastávku a sám som sa vydal domov.
-Tak? Hovor a nič nevynechaj.- vyletel Jakub z izby len čo som otvoril vchodové dvere.
-Ahoj, aj ja ťa rád vidím.- teraz mi nemohla pokaziť náladu ani Kubova otravnosť.
-Hej, hej. No? Už začneš!- V istých ohľadoch je Kubo horší ako baba. Išiel som do kuchyne a medzi tým ako som si robil večeru som Kubovi všetko povedal.
-Chlape, myslím, že si ju dostal.- vyhlásil Jakub
-Nie. Ona dostala mňa- protirečil som mu.
Zbytok dňa som myslel na tých pár hodín, čo sme spolu strávili a nevedel sa dočkať tých ďalších.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
veva23
3. 3.marca 2010 21:50
ááá to je super len nejaké rýchle sa mi to zdá O_o ..a em..tie mená tam nemajju chybuu *zajačik menom miro* xDD
2
musím súhlasiť s veronikou je to trošučku dejovo urýchlené ale určite to bude omnoho zaujímavejšie v ďalšom diele xDD čítala som od začiatku-orvého dielu a je to úžasné!len tak ˇĐalej Rišo-kun ^^ oh mimochodom to som ja Lena ^^
Napíš svoj komentár