Autobus, ten skorší, prišiel na čas, no Lucka tam nebola. No nič, príde ďalším, povedal som si.
No neprišla ani tým ďalším. Išiel pozrieť na harmonogram. Ďalší mal prísť až 8:05. Tak som sa vybral sklamane do školy.
Najpravdepodobnejšie je už v škole. Že ja somár som si nevypýtal jej mobil, z chuti som si na seba cestou do školy ponadával.
Išiel som ju hľadať do triedy, no nebola tam. Popýtal som sa aj báb s ktorými som ju videl včera, ale ani tie nevedeli kde je a či vôbec príde. Nezostávalo mi nič iné len sa pobrať na hodinu a Luciu pohľadať neskôr.
Hľadal som ju po hodine, po vyučovaní, v jedálny. Nebola nikde.
-Nehovorila ti včera, že dnes nepríde?- spýtal sa Kubo.
-Nie, nič také nehovorila. Ani mi nehovorila, že by sa cítila zle.- Bol som zúfalý. Zložil som si tvár do dlaní.
-Nepreháňaš to trochu? Raz nepríde do školy a ty už panikáriš.-
-Kubo, ja za to nemôžem. Som na nej závislý.- -Ach,- vzdychol si Kubo.
Zbytok dňa som rozmýšľal kde je a čo je s ňou. Večer som si sadol na gauč a pustil si telku.
O siedmej začali správy. Väčšinu správ som ani moc nevnímal no potom prišla reportáž, ktorá ma zaujala až moc. Bohužiaľ.
-...... opitý vodič v osobnom aute predbiehal kamión cez plnú deliacu čiaru a vrazil do oproti idúceho autobusu. Vodič osobného auta a aj autobusu bol na mieste mŕtvy. 20 cestujúci autobusu sú ťažko a 12 sú ľahko zranený.-
-Kubo???- vzdychol som. Srdce mi začalo znova byť.
-Videl som,- už bol pri mne. –Neboj určite je v poriadku.-
-Musím ísť za ňou- začal som sa obliekať.
-Už ťa za ňou nepustia. Návštevné hodiny sú len do šiestej. A navyše ani nevieš v ktorej nemocnici je.- snažil sa ma Jakub zastaviť.
-Ale prosím ťa. Veď sú tu len dve nemocnice. A mňa za Luckou pustia. Musia. Proste musia.- znova som sedel na sedačke a hlavu mal zloženú v dlaniach.
-Neblbni. Pôjdeme za ňou zajtra. Dobre?- upokojoval ma Kubo.
-Mhm.-
Nemohol som zaspať. Celú noc som sa len prehadzoval na posteli. No o druhej ráno som to vzdal a zobral si MP4.
Ráno o piatej, čo je pre mňa ešte stále polnoc, som vstal z postele umyl sa a prišiel do kuchyne. Tam som počkal na Jakuba so šálkou čaju bo som nebol hladný.
Počkať, veď ja môžem cez telefón zistiť v ktorej nemocnici leží, zrazu som si uvedomil.
Po polhodine telefonovania som sa konečne dozvedel v ktorej z tých dvoch nemocníc leží Lucka. Medzitým sa zobudil aj Jakub tak sme sa rovno vybrali za mojou láskou.
Horko- ťažko sa nám podarilo dostať na k Lucii.
Keď som ju videl tam tak ležať v tom hroznom stave, nezmohol som sa na viac ako na : -Bože, Lucia.-
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
veva23
15. 3.marca 2010 21:46
Konečne.. pekné to je teším na dalšie..
2
waaaa Luckaaaaaa nieee prečooo? to je krutééé xDD s tou závislosťou mi to trochu pripomína edwarda závislého na belle ^^
Napíš svoj komentár