Stojíš niekde v tmavej uličke. Ruka natiahnutá pred seba a v nej zbraň. Osoba pred tebou so zdvihnutými rukami krôčik po krôčiku ustupuje. Pociťuje strach, beznádej? Je pravda, že v posledných chvíľach svojho bytia, nám pred očami preletí celý život? A na druhej strane strelec. Čo on cíti? Môže byť niekto taký chladnokrvný, že zastrelí človeka bez mihnutia oka? Bez pocitu viny? Bez svedomia, ktoré naňho kričí, nalieha? Alebo je taký zúfalý, že vraždu vidí ako poslednú možnosť? Nastala tá chvíľa. Strelec stlačí spúšť. Guľka vyletí z hlavne, letí a zasiahne obeť. Smrť. Je niečo ďalej? Existuje nebo, alebo peklo? Keď človek umiera vidí tunel a svetlo na jeho konci? Alebo je to len výmysel? Strelec. 4o teraz cíti? Úľavu, že už je po všetkom, alebo strach a vinu z toho čo spravil? A čo ďalej? Zavolá políciu? Prizná sa? Alebo utečie, zbraň odhodí do rieky, zbalí si veci a odíde z mesta, zo štátu, z krajiny?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár