Niekedy mám chuť napísať blog

O ňom a o sebe a o nás, ale je toho tak strašne veľa a skrátiť sa to nedá. A aj tak to vlastne nemá zmysel.. aj tak to už napísali iní v textoch songov krajšie aj výstižnejšie. Najradšej by som ti všetky tie relatable songy posiela, písala ti furt keď mi je smutno, aj keď mi je veselo, ale snažím udržať si posledné zvyšky hrdosti a nekontaktovať ťa už. A aj tak, v každom len hľadám teba a nikto mi ťa nepripomína. Takého veľkého kokota už nenájdem, takého, ktorý je zároveň najlepším a najsmutnejším človekom, akého poznám. Nič už nepomôže takým prípadom jak sme my, Ju, ten opustený ostrov pre nás dvoch neexistuje, taký, kde by sme boli len ja a ty a boli by sme šťastní bez všetkých zlých vecí, instantných chemických šťastíčok, dlhov, ľudí ktorí nás napokon rozdelili. Nedá sa ujsť nikam, lebo je to v nás a v našich sprostých gebuliach.

Tak ahoj Ju, a tak; 

veď ty víš.

 Blog

8 0 4 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu