Mám "kamaráta" ktorého mám strašne rada a dám ruky aj nohy do ohňa že aj on mňa. Lenže nikto nikdy nikomu nič nepovedal (jak v nemom filme dpč). Dobré nie? Ako malé deti. Mala som milión dôvodov a príležitostí mu o tom čo to povedať, ale ked k tomu malo dôjsť zasa skutek utek. A to sa nazývam hrdinka. Takto sa to stále opakovalo veeľmi dlho. Videla som, že aj on mal niečo na srdci, chcel niečo so seba vypotiť, ale bohužiaľ tiež je asi rovnaký posero ako ja.
Postupom času som sa no to vybodla a nechala to plávať, ved čo sa má stať nech sa stane, ked už ja s tým nič nenarobím.
A potom na začiatku leta prišlo také väčšie prekvapko... shiiit... spojené so srdcovým infarktom alias kardio miokard a menším hysterickým záchvatom. Môj milovaný mi oznámil, že svoj chutnučký zadoček mieni odprášiť do Prahy, ževraj niečo si privyrobiť...(týmto mi akurát tak privyrobil záchvat zúrivosti zo všetkým čo k tomu patrí). Zasa veľká hrdinka som ani necekla, aj ked som mala super príležitosť. No, tak som mu teda popriala veľa šťastia s očami smutného šteniatka, ktorému práve zobrali jeho najmilšiu hračku, a že nech sa mi nazabudne ozvať a také hovadinky okolo toho. Ako som ho išla odkopnúť na stanicu, moja myseľ pracovala na plné obrátky... čo teraz? Rozmýšľala som ako túto "vec" mám vyhaluziť.
Ziaľ, zasa som nič so seba nevypotila. Už som si fakt sama sebe liezla na nervy. A tak môj milí teda odišiel bez môjho citového výlevu. Muselo prejsť pár týždňou aby som si konečne uvedomila, že niesom nejaká 12stka a už dlhšie to nemôžem bez neho vydržať. Rozklepanými rukami, jak nejaký narkoman, som vzala telefón a zavolala som mu.
A ako to dopadlo? No tak, že práve čakám na môjho milovaného, kedy mi zavolá aby mi oznámil, že práve pricestoval.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
petron777
23. 10.októbra 2007 16:48
jaj , tak nas - poserov - je viac , musis sa snzit premoct strach , lebo nikdy nic nevyriesis , ver mi , ja som to zazil
Napíš svoj komentár