.... .... .... .... .... ..... ..... .... .... ..... .... .... ..... ...... ..... ...... ..... .....

Každým dňom si bližšie, tých dní je už iba 11...znie to neuveriteľne...len 11...

Práve pred chvíľou som otvorila obálku, do ktorej si schovávam papieriky jednotlivých dní odkedy si preč, našla som 48čku a prišlo mi to neuveriteľné, ako môžme byť tak dlho od seba, ako ďaleko si bol a ako blízko si teraz, nie je nič krajšie ako myslieť na tvoje objatie keď sa znova uvidíme...

Dnes som hľadala nejaký krásny hotel, presne tak ako si povedal, tých 8 týždňov si musíme vynahradiť, nie je nič krajšie ako ísť do hotela, zaplatiť, cez deň ísť niekam na výlet, spoznať nové mesto na našom Slovensku, večer si dať jeden, dva, tri drinky, prísť do hotela, vyzliecť sa, skončiť vo vani plnej peny, v tej horúcej vode v ktorej sa tak uvoľníme, vychutnať si každý tvoj dotyk, každý tvoj bozk, vyjsť von, osušiť sa, prejsť rýchlo do postele a tam sa s tebou celú noc milovať...

Nie je to výmysel. Zažívam to stále. Ten pocit, ktorý neviem inak opísať, iba že mi je s tebou strašne fajn... to, čo cítim už viac ako 7 mesiacov. Áno, 14.11. sme mali 7 mesiacov...

...aj napriek tomu, že si o 10 rokov starší, že bývaš v Bratislave a ja v Považskej, že je medzi nami 170 kilometrov, že som najprv neverila, že by nám to mohlo vyjsť, že som nečakala, že ti na mne tak záleží, ani som nedúfala, že budeš môcť u nás doma niekedy spať, že ťa bude poznať celá moja rodina...a celá ťa bude mať rada...

...Maličkosti....no pre mňa nie...láska hory prenáša...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu