Dnes veľmi smutne, veľmi melancholicky, ani neviem prečo vlastne, možno len preto, že to chcem mať niekde zapísané, zverejním tu teraz báseň, neskutočnú báseň, ktorá sa mi zaryla do podvedomia, myslím na ňu, je to silné a odporúčam každému prečítať si.

Do not stand at my grave and weep


Do not stand at my grave and weep,

I am not there. I do not sleep.

I am a thousand winds that blow.

I am the diamond glints on snow.

I am the sunlight on ripened grain.

I am the gentle autumn rain.

Do not stand at my grave and cry,

I am not there. I did not die.


Stephen Cummins

A teraz sa skúste trošku zamyslieť...

 Úvaha
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
janulka3112  10. 1. 2008 18:06
juj, aj by som sa zamyslela, keby som jej rozumela...
2 
fotka
maximo  10. 1. 2008 19:55
Tak ti to preložím.. a pokúsim sa tak, aby sa to rýmovalo



Nestojte nad mojím hrobom a nech neplačú oči vám,

ja nie som tam, neodpočívam.

Som v tisícich vetroch, ktoré vejú,

som v diamantovom lesku snehu,

som v slnečných lúčoch, ktoré na tráve zbadáš,

som v jemnom jesennom daždi, čo na vás padá.

Nestojte nad mojím hrobom a nebudte smutní,

nie som tam, ja nie som mŕtvy.
Napíš svoj komentár