Bola som dobre naladená z toho, že ide víkend, že idú Vianoce, že som nakúpila všetky darčeky a dokonca som ich aj zabalila do krásneho papiera, neskonale som sa v tom vyžívala, potom som to napísala kamarátke, že tento rok je to nejaké iné, skutočné, vianočné a čarovné, a ona povedala, že dospievam...
No všetko sa zmenilo v minúte, keď som o 20:00 v nádeji zapla telku. Udalosti roka 2007, myslela som, že to bude vyvážená zmes príbehov, niečo čo nás potešilo aj zarmútilo, nečakala som, že hneď pri prvom príspevku sa rozplačem, že to bude také silné, nebola som taká, asi fakt dospievam...
A tak som si uvedomila, že nemám právo ani len slovkom kritizovať môj život, je mi vlastne úplne super, keď som mala 7, nevybuchol nám v dome plyn a nezabilo mi pol rodiny, keď som mala 8, nikto sa ma nesnažil podrezať, tobôž nie moja vlastná matka...
Čo s takou osobou? Som za trest smrti a tú "matku" by som dala podrezať takisto, nech si skúsi krvácať na zemi ako to malé nevinné 8ročné dieťa, čo z toho, že si odsedí 25 rokov a potom znova vyjde na slobodu? Nechápem ľudí, ktorí si myslia, že trest smrti by sa nikdy nemal uzákoniť...ale to sme inde...
Dávajú príbehy, neskutočné veci, ktoré sú pravdivé, stali sa ľuďom ako sme my, je to strašné, už plačem znova, lebo rodina ktorá tam je teraz, je z mesta, kde som žila 9 rokov, je to silné...
Dnes ráno ma kamarátky presviedčali, že nech s nimi idem večer von, zabavíme sa, bude nám fajn, no teraz tu sedím a predstavujem si, ako sa žije v rodine, kde sa museli s niečím takýmto vysporiadať, oni pravdepodobne nechodia na žúry, nezažívajú (zatiaľ) aspoň tie drobné pocity šťastia, zato my máme svoj život, prakticky ničím neohrozený, v našich rukách...
A tak sa pýtam...Ako sa my môžme na niečo sťažovať a cítiť sa nešťastní???
je veľa vecí na svete, čo nikdy nenájdu spravodlivosť. Je to pekný blog, na zamyslenie... možno to bude znieť necitlivo, ale ja tie príbehy nemôžem pozerať. Moc by sa ma dotkli, a to si nemôžem až tak pripustiť...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.