Mám pred sebou papier, nevidím na písmenká v ňom, nechcem, mám voči ním nejaký bláznivý firewall, ten, ktorý púšťa dovnútra iba krásne spomienky, a všetko čo sa týka reality bez milosti blokuje. A ja som rada, že je tu...
Myslím na to, aké bolo leto. Také, aké sme si vysnívali. Len my dvaja spolu. Najviac ma uchvátila jedna vec, a to že s tebou nemá deň len 16 hodín a potom je noc, viem, že keď sme spolu, venujeme si každú sekundu.
Spomínam na Kamzík, áno, ten, čo je nad Bratislavou, boli sme tam dvakrát, dvakrát sme zablúdili, no zvládli sme to, bolo to nádherné, očarujúce, bláznivo krásne, chutné ako tvoj zmrzlinový pohár a moje tiramisu, keď som sa pozrela na všetky tie svetielka, svetielka ľudského bytia, cítila som konečne ten život, aký som dlho hľadala...
A na to teraz spomínam, spomínam na všetky tie krásne veci, na kúpanie v Senci, na našu prvú vaňu plnú veselej jahodovej peny, na kino a na môj popcorn v kýbliku - taký po akom som vždy túžila - a ty si to vedel, a kúpil si mi ho, bola som prekvapená a dojatá, vidíš koľko vecí vnímam keď som s tebou...
Vidím pred sebou skaly a tmu, naše prvé skutočné stretnutie v Manínskej, vieme, bolo to nádherné, vzrušujúce a také...rozprávkové.
A ja som v rozprávke, aj teraz, aj včera som bola, aj dnes v nej budem, keď budem ležať v posteli, áno, budem s tebou, budem v rozprávke...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lilithka666
15. 1.januára 2008 21:21
je to krasne a zaroven, neviem...je mi z toho smutno
2
únik od reality je niekedy naozaj povzbudzujúci...a u teba to platí tiež. Je dobré, že si sa vzdialila do takej diaľky, aby si nemyslela len na to, že tvoj drahý je na druhej strane zemegule... a táto tvoja rozprávka - spomienková rozprávka bola aj pre mňa niečim zvláštna... spomenula som si tiež na pár krásnych vecí, ktoré som so svojím drahým prežila...
... moc krásne...naozaj
... moc krásne...naozaj
Napíš svoj komentár