Čriepky pocitov...

Dnes je to už druhý blog za tento deň, stále mám chuť písať a vyliať si dušu, to čo ma trápi je v predchádzajúcom blogu, neviem ako si s tým poradiť, no snažím sa, všetko bolo ľahšie, keď som bola cez víkend preč, nemusela som na to myslieť, keď nebolo deň predtým, kedy sa o tom má rozhodnúť...

Chcem si dať horúce kakao - nemôžem, nemôžem nič sladké ani vidieť, hoci mám na to chuť - odteraz mám žiť takto???

Chcem byť v Bratislave, tak ako som bola minulý víkend, chcem aby v spálni bola tma a ja som otvorila okno, dýchala som čerstvý vzduch, vedela som, že on je so mnou, že je pri mne... - nemôžem to teraz prežiť.

Chcem len nemyslieť na to, čo bude zajtra, teda vlastne v utorok, zajtra nemôžem ísť na obed, lebo sú palacinky, ešte stále neviem, či ich niekedy budem môcť jesť, je to ťažký pocit na duši, pamätám sa, ako som na začiatku tohtoročných prázdnin bola v Bratislave, môj ujo bol v nemocnici a my sme ho boli navštíviť, tá chvíľa smútku prešla, ja som pila pomarančový džús, ten, ktorý tak milujem, a mala som taký úžasný pocit voľnosti, že nič nemusím, iba žiť, že všetko krásne je predomnou, že to zapadajúce slnko sa na mňa smeje, že už budem tam so svojou láskou a bude nám fajn...

Takto sa chcem teraz cítiť... a nemôžem...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu