Poriadne som to oslávila, konečne som sa najedla tak, že čo mi žalúdok dal, nebolo to síce bohviečo, veď školská jedáleň, ale aj tak lepšie ako som jedla doteraz...a potom som to zaklincovala kinderčokoládkami...skvelý pocit, že už sa toho nemusím báť, že mi to neublíži...
A tak si tu sedím, mám chuť napísať toľko myšlienok, ale budem si ich šetriť, nech vystačia ešte na ďalšie blogy, nech mám veľa nápadov a veľa dobrej nálady...veď je to také fajn...
Musím sa toho dosť naučiť, zajtra ma čaká olympiáda ľudských práv, nie je to ťažké, len sa mi nechce, lebo teraz som si spravila čajík, Teekanne, taký ako milujem, tentoraz pomarančový...a vdychujem jeho vôňu, vonia nádherne a ja sa tak teším, teším sa z maličkostí ako som to vždy chcela, teším sa dokonca aj z toho, že si o chvíľu do neho nalejem medík a on bude taký skvelosladký...
A večer príde Maroshko, oslávime to, sčokoládujeme sa, otvoríme aj tú prekliate drahú rakúsku bomboniéru, lebo veď to nie je len tak, ale teraz sa to predsa hodí, teraz môžem všetko...nie som chorá...
Milujem ten pocit, keď môžem všetko...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
crazylucy
11. 12.decembra 2007 15:17
tesim sa s tebou
7
No co som vravela? Ty si ani nemohla byt chora sak somewhere over the rainbow tesim sa, fakt sa tesim a tesim sa na dalsie tvoje super blogy, len pis pis
Napíš svoj komentár