Dnes som bola na mojej prvej hodine autoškoly, už viem ako preradiť tak, aby mi nezhasol motor, ale nie o tom som chcela, máme skvelého učiteľa, taký pozitívny prístup k nám mal, že sme šikovní, že všetko zvládneme, že sa to rýchlo naučíme...
Celý čas sa usmieval, taký milý šedivý pánko, možnože mal 50, ale žiarilo z neho niečo, čo v mnohých ľuďoch nevidím - niekedy ani vo mne samej nie - ten optimizmus, ktorý povznáša a dovolí ti usmiať sa...aj keď on má určite takisto svoje starosti, veľa povinností, a predsa vie dobre naladiť aj ostatných...
Usmievala som sa, priznávam, myšlienky zase leteli k tebe a k tomu keď sa mi vrátiš, no bolo mi jednoducho fajn, aj keď som vedela, že po príchode domov mám ešte 10 strán z dejepisu, zajtra ich musím vedieť recitovať, nie je to nič ľahké, viem no aj tak ma to na prvýkrát bavilo...
A teraz si chcem ľahnúť do postieľky, zapáliť si vonnú sviečku, ísť si uvariť bylinkový čaj a počúvať hudbu...tú, ktorá ma povznesie nad všetky starosti až tak, že zavriem moje oči a zaspím...sladko...až dorána...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
perlamer
25. 11.novembra 2007 20:16
je to take uvolnujuce
2
je to príjemný blog, veľmi dobre sa mi čítal...a máš pravdu, blog píšeme väčšinou o tomto, čo si tu práve napísala... krása ako vždy
Napíš svoj komentár