Ani u nej to tak nebolo. Bolo to komplikované a ona aspoň vedela, že to za niečo stojí. Bol ďaleko, a predsa vedela, že na ňu myslí, že je blízko - nie fyzicky, ale tak pocitovo, a to jej v tom momente stačilo. Bola z neho zúfalá, lebo on už stratil nervy, nevládal pokračovať - a ona bola stále nerozhodná. Teda vlastne nie, v ten večer sa rozhodla.
Šla do mesta - s jej naj kamarátkou a s jej naj kamarátom. Už jej bolo všetko jedno, cítila len, že potrebuje jeho. Toho, ktorý bol - ostatne ako vždy - na druhej strane zemegule. Chcela reset a ako povedal Matkin - nemala čas prepíjať sa do bezvedomia - chcela aby to bolo rýchle a účinné.
Už ani nevie, čo vtedy pila. Sedeli na kopci, oni traja a ešte jeden a bolo im fajn. Vtedy necítila samotu, bola to náplasť na to, ako ju všetko bolelo. A srdce, to bolí naozaj svinsky.
Zišli na cestu, bola už tma a oni sa rozdelili. Kráčala nocou cez mesto a zbadala ďalšieho kamaráta - dlhoročný priateľ, ktorý prišiel do cesty práve včas. Stretli sa pri jednom tmavom vchode. A tam sa to stalo - ani nevie ako, začali sa bozkávať. Hriech mladosti? Asi. Určite, veď v priateľstve sa to nerobí, ona vedela, že to všetko riskuje, hlavne keď to bol človek, ktorého videla prakticky každý deň. Ale riskla to, a ono to pomohlo. Aspoň na pár sekúnd, a to jej vtedy stačilo.
Pár sekúnd. Presne tak dlho trval ten fajn pocit. Potom to bolo jedno veľké aha, čo to zase vyviedla. Ale dodnes to neľutuje, bolo to predsa niečo nové, niečo nezvyčajné v jej nudnom živote.
Kráčala sama nocou od zastávky až k jej domu. A vtedy vytriezvela. Videla všetko, čo sa v ten večer stalo, a pochopila jediné - ona nechce žiadneho chalana z mesta, ona chce jeho. Toho, ktorý bol preč, na druhej strane zemegule, toho, pre ktorého toľko znamenala a pre ktorého sa čoraz viac trápila. Bol to on, ten pravý. Vedela, že kým budú spolu, prejde ešte veľa času.
Mýlila sa. Nakoniec to ani tak dlho netrvalo...
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nefertitti
20. 1.januára 2008 18:30
ani neviem co na to napisat.,..pekne
2
veľmi krásne napísané,ale cítim z toho obrovský smútok, sklamanie, rozčarovanie, výčitky.. ani sama neviem,čo všetko.
Zanechalo to na mne zvláštny pocit....
Zanechalo to na mne zvláštny pocit....
3
aké je to smutné, keď si človek až po niekoľkých dokazovaní uvedomí, čo naozaj chce... po čom túži... toto sú asi útržky z minulosti, lebo inak to neviem pochopiť. Je to pekne napísané, ale ako povedala Slnieckova - zanechalo to na mne zvláštny pocit...
Napíš svoj komentár