Aj dnes sa muselo ísť do školy, oficiálny sviatok nám z Mikuláša ešte nespravili, a tak sme sa všetci snažili spríjemniť si ho, ako sa to len dalo. Obdarovali sme sa navzájom, obdarovali sme niektorých skvelých profesorov, ktorí nám za to stoja. A práve tu sa začína tento môj príbeh...
Máme takú jednu profesorku, učí nás angličtinu, skvelý človek, jeden z mála ľudských bytostí na našej škole, taký z toho mám niekedy pocit...a dnes sme jej chceli spraviť radosť niečím milým, čo by ju potešilo, aby uvidela, že tá oktáva, ktorá je tu na gympli už posledný rok (stále mi to znie neuveriteľne) na ňu myslí...ale je ťažko na Mikuláša obdarúvať niekoho, kto musí držať prísnu diétu kvôli poruche trávenia, sladkosti žiadne, jedlo striedme...a tak niekomu skrsla v hlave myšlienka - uvaríme jej aspoň čaj - maličkosť, no snáď poteší...
Tak sme sa so spolužiakom odobrali do školskej kuchynky, vybrali sme najkrajšiu šálku, najlepší čaj, lyžičku, pripravili sme všetko tak ako, má byť a šli sme k nej do kabinetu... keď sme po zaklopaní otvorili dvere, videli sme ako naša pani profesorka práve obeduje - rožok s maslom a uhorkou - povedali sme jej len toľko, že ju máme radi a že snáď ju aspoň čaj od nás na toho Mikuláša poteší... a ona nevedela čo má povedať...taký úprimný pohľad, úsmev a slová ani nebolo treba... potom nám poďakovala, povedala, že sa teší na hodinu, čo má spolu s nami a že si to tu na našej škole nevie bez nás predstaviť...
A tak sme odišli...a čo som týmto tu chcela povedať? Že Mikuláš nie je o celých kopcoch sladkostí a o tom, ako sa ich prejeme. Je to sviatok, cez ktorý by sme si mali spomenúť na tých, ktorých máme radi. A hoci im dáme maličkú napolitánku, alebo urobíme niečo, čo ich poteší, bude to určite krásny pocit...
Šťastného Mikuláša!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
janulka3112
10. 12.decembra 2007 11:45
veľmi krásny blog...naozaj z neho cítiť veľkú lásku a radosť z obdarúvania druhých...
Napíš svoj komentár