Začalo sa to autoškolou, kde som po prvýkrát bezchybne prešla slalom dozadu. Bola som vytešená a mala som taký ten krásny pocit, že konečne niečo funguje tak, ako by malo, že možno to nebude až také zlé, vlastne, určite to nebude až také zlé, ono sa to podarí a ja ten vodičský dostanem...
Prišla som domov a ako počas celých týchto dní ma ovalilo - ticho. Nie, nie som na ticho zvyknutá, som zvyknutá, že môžem kričať, že mám ľudí okolo seba, že rozprávam, komunikujem, že si to niekto všimne....a teraz nič. Len prázdny byt až do štvrtka. Premkla ma samota. Nehovoriac o tom, že Maroš v Číne práve spal a nemohla som mu nijako povedať, že na neho myslím, že aj keď na jednej strane je trubiroh a "hrozne zlý programátor", že aj tak ho milujem. A tak ako po celé 2 (!) týždne, čo bol pri mne, tak aj teraz potrebujem cítiť, že ma miluje aj on.
Ale povedala som si, že sa treba sústrediť na učenie, a tak som začala písať seminárku. Nejde mi to, je to téma ktorá ma ani v najmenšom nezaujíma, neviem čo všetko musím a nemusím citovať...a to ma od toho úplne odrádza. Preto som radšej sadla k testom od autoškoly...
A potom som si uvedomila, že chcem tyčinky. Chcem ich chrúmať a dať si chvíľu voľno, vyvetrať sa. Obliekla som na seba rifle, triko, vetrovku a vybrala som sa do maličkého obchodíka tuto kúsok odo mňa.
No keď som vyšla von, videla som hmlu...a úplne ma to očarilo, taká tá čarovnosť...a zrazu sa mi začali vybavovať strašne staré spomienky....veď predsa tu žijem už 9 rokov, spomienok je toľko, že ani neviem sama...snáď ku každej čiastočke tohto sídliska by som mohla na niečo prísť...
A preto som z obchodu kúpila tyčinky, rozbalila som si ich a chrúmala som ich cestou..len tak som sa prechádzala, v tej hmle, v tom večernom vzduchu a v tej čarokráse...
A takýto bol môj dnešný podvečer...
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pawlo
19. 2.febuára 2008 19:00
Jéj - to je ale pekne napísané. Môže to byť fakt otravné byť sama doma - niet s kým komunikovat. Vtedy si človek všimne aj veci ktoré si obyčajne nevšíma. A myslím že ten vodičák by nemal byť problém - veď ho má skoro každý aj inteligentnejší aj menej.
2
ako píšeš, je to vecou zvyku.. ja som si na "samotu" doma zvykol. respektíve sa na ňu teším.
dúfam, že tyčinky boli chutné. heh, spravila si mi chuť
dúfam, že tyčinky boli chutné. heh, spravila si mi chuť
3
veľmi pekný podvečer... ... ja v mojom mestečku už žijem 12 rokov. Prišli sme sem, keď som mala 10... a viem, že moc som sa netešila, no teraz by som nemenila. Nielen tie spomienky, čo tu mám ale hlavne to pekné prostredie...domov je domov, darmo...a keď v ňom mám aj svoju lásku, je to trošku čarovnejšie ...a myslím si, že Maroš aj keď spí, sníva o tebe... vysiela do vzduchu do ďalekej Európy jedno jediné vyznanie len a len pre teba...treba tomu veriť a bude to fajn...
Napíš svoj komentár