Sme spolu 8 rokov a napriek tomu som zistila, že niektorých spolužiakov nepoznám, že sú možno iní ako si myslím, či už v tom dobrom alebo aj zlom zmysle, uverila som, že nachvíľu vieme byť kolektív, že to nie je také zlé, keď skúsime fungovať bez falše, ohovárania, odpisov a pohľadov poza chrbát...a bez tých, ktorí to vykonávajú...

Včera sme sa teda vybrali na dozvuky, Horná Maríková - miesto na konci sveta, necítila som sa tam dobre, nemám rada, keď som preč od civilizácie, mám taký pocit, že ma nemá kto zachrániť ak by niečo...v akomkoľvek zmysle...

Penzión bol pekný, možno až príliš pre naše potreby, majiteľ sa mi nepáčil, ako keby nebol z nás nadšený, neviem, mala som taký pocit, ako keby sme boli len deti, ktoré sa prišli zabaviť a on veľký boss hore nad nami...nemám rada takých ľudí...

Úvodný prípitok a následné spievanie boli fajn. Milujem spev, milujem gitaru, milujem vyjadrenie pocitov cez svoj hlas, je to krásne oslobodzujúce...Potom sa to všetko vlastne pretransformovalo do zabehnutej podoby - párik sa oddelil, skupinky tiež. Usadila som sa dole v tej babskej a ani nachvíľu to neľutujem. Boli sme partia, ktorá nepotrebovala na večer fľašu a asi aj preto mi bolo fajn, vedieť, že sa nik nezačne sprosto smiať, keď poviem niečo čo myslím vážne, že ma nik nebude ohovárať stupídnymi pohľadmi a bezslovnou rečou...

Sedeli sme v polotme, v tom šere, ktoré otvára dušu, city a zážitky z minulosti či z dnešného dňa. V takom svetle, ktoré vypúšťa myšlienky a plány, možno dokonca slzy...áno, aj to bolo a som úprimne rada, v takých chvíľach mám pocit, že toho druhého chápem a nie je spôsob, akým by viac dokázal, že to čo cíti je úprimné...

Prebrali sme všetko - od zdravia, cez rodiny, školu, vzťahy, partnerov, neveru, mimozemšťanov, neskôr stužkovú, profesorov, predmety, maturity...Odchádzala som o pol 4 ráno s hlavou plnou myšlienok a pocitov...

O tých ľuďoch, ktorých stretávam skoro denne už 8 rokov...A sú stále iní, stále trochu tajomní, no mnohí sú mi blízki...duševne, pocitovo...nie pokrytecky...a tu prichádza myšlienka, že sa to končí...že už nebude stužková, ani dozvuky, ani ďalšie roky či zážitky...je mi to ľúto...pre málo tých, ktorí boli so mnou na dozvukoch a prejavili sa ako priatelia...

 Blog
Komentuj
 fotka
tatianka  24. 11. 2007 20:28
my sme boli v h.marikovej na koncorocnom vylete pred dvoma rokmi...hroza to bola



ja na dozvuky nejdem, lebo sa nemienim pozerat na to, ako je ozrata cela trieda...a vsetci "normalni" nejdu...ja som si to vynahradila tym, ze s kamoskami ideme do tatier
 fotka
mid  24. 11. 2007 22:14
Velmi pekny blog

Len skoda, ze ste sa takto nezblizili skor. Ale na druhej strane, vyuzila si aspon tu poslednu sancu.

Tie otvorene rozhovory maju nieco do seba...len ze by som nieco take zazil v takej nasej triede, to si akosi neviem predstavit
 fotka
lothusqa  27. 10. 2008 17:56
Aspoň ste si užili tie pekné dozvuky a máte na čo spomínať...
Napíš svoj komentár