Sedela som pri okne a zrazu som sa doň zapozerala....tá krása ma ohromila...milujem vločky, milujem ako padajú z neba, akoby každá so svojím príbehom, ktorý nám chce doniesť na zem....bolo to krásne, také ľahké a povznášajúce dušu...
Dejepis skončil, a ja som kráčala smerom do mesta...Od rána mi bolo zle, tak strašne zle a slnko nesvietilo, vtedy keď som ho potrebovala, ba práve naopak, bolo zamračené, sychravo, padali vločky a lietali mi do tváre...prudko a neľútostne...cítila som sa taká slabá, taká krehká a bezbranná, chcela som už konečne cítiť teplo, no nedalo sa...
Túžila som sedieť v teple pri krbe, zažiť trochu tej americkej idylky, nechať sa odviezť na chatu v horách, užiť si deň ako sa nám len zapáči, večer si sadnúť do gaučovky pred kozubom, pozerať na plamienky, iskričky...mať ťa pri sebe, opierať si hlavu o tvoje mužné ramená, mať pocit nádherného bezpečia, nenarušiteľného a nekončiaceho, vychutnávať si tvoje dotyky, bozky, krásne slová...a zaspať v tvojom náručí a zobudiť sa až ráno...
To chcem, po tom túžim...možno mi to táto zima splní...možno sa v jednej z tých miliárd vločiek nachádza práve tento môj rozprávkovo romantický príbeh...a ja si tak želám, aby tá vločka doletela až ku mne a pristála na mojej dlani...
PS- venované mojej láske...Maroshkovi...
PS2- už len 2 dni !!!!!!!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
reindeer
26. 11.novembra 2007 21:20
už aby sa ti vrátil konečne a to budú zase veselučké blogy
2
tak verím, že si si to hrejivé teplo s ním dostatočne užila, keďže tento blog čítam trošku neskôr... každý má vo vesmíre svoju "rozprávkovú vločku, ktorej príbeh nám padá z neba"...
...opäť krásny blog...
...opäť krásny blog...
Napíš svoj komentár