Zdvihla mobil a pri uchu sa jej rozoznel tak známy hlas. -Ahoj Monciciq moja malinká! Odpovedala trochu uvoľnenejšie, aj to víno začalo účinkovať. Spolu sa smiali, ako vždy. No bolo to také milé, obaja boli takí jemne nežní, naťahovali sa o slovíčka, snívali o tom, ako by spolu mohli byť, keby ich nedelilo 100 kilometrov...
No ona to tak necítila. Vedela, že je skvelý priateľ, skvelý muž, ktorého spoznala na internete, píše si s ním už rok, pozná ho, volá si s ním každý deň...ale nemohla si pomôcť, chcela aby ostal len priateľom...malo to toľko prekážok...ona nemôže mať vzťah s niekym, kto je o 10 rokov starší...a s niekým kto je tak ďaleko...nechce sa predsa trápiť...
A on pokračoval...a hovoril...
-Vieš, nie je to len tak, že ti volám...už dlho ti chcem niečo povedať...vieš, že sa poznáme už dlho, že mi na tebe záleží...a už ti ďalej nedokážem písať v SMSkách iba, že ťa mám rád..ľúbim ťa Monciciq moja...
...ostalo ticho...
Nevedela čo má povedať, vedela len, že on to myslí vážne a úprimne. Preto zareagovala -Vieš, že pre mňa znamenáš strašne veľa, že si môj najlepší priateľ, vieš, že ťa nechcem stratiť, no nemôžem ti ešte povedať to, čo si mi povedal...
-Ja viem...
Zaznelo v telefóne.... - Netráp sa tým. Budem tu pre teba.
A ona sa rozplakala. Určite to počul, prišlo jej to tak ľúto, že sa nedokáže prinútiť k citom...aj keď by veľmi chcela...po chvíľke zložila...a plakala ďalej...
O hodinu bola polnoc. Nový rok 2007 prišiel. A on nevolal. Bála sa a nesmelo vytočila jeho číslo. V tom jej hovor zrušilo, v tej istej minúte volal on. Zaželal jej krásny nový rok, ona jemu tiež.
Aj napriek všetkému vedeli, že tento rok bude patriť im...aj keď si to v tom momente nepripúšťali...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
skakalka
11. 12.decembra 2007 22:14
daleeeej?
Napíš svoj komentár