Stužková? Ešte aspoň tisíckrát...

Spoločným chvíľam odzvonilo. Sme spolu už 8 rokov, za ten čas sme si na seba zvykli, áno, zvykli, aj keď niekedy sa pohádame, niekedy sa nestačím čudovať, čo za indivíduá sú v našej triede, no a niekedy - čuduj sa svete - som na nás hrdá...ako včera.

Dlho očakávaná stužková konečne prišla. Po nácvikoch, ktoré trvali presne 2 školské dni, sa mohlo začať. Obavy sa nezapreli, no chuť si užiť niečo tak výnimočné prevážila...

Áno, som na nás hrdá, asi najviac za tých 8 rokov, čo sme spolu v jednej triede...Nielen za to, že sme decentne prežili formálnu časť, excelentne sme zvládli program, ale aj za to, že bol každý ochotný pomôcť tomu druhému s korzetom, s nefungujúcim gombíkom, či dokonca so zaväzovaním šnúrok na topánkach...

Najviac ma dojala tá nostalgia. Každý si myslel, že to ustojí v pohode, na vreckovky myslelo len pár múdrych jedincov, no až také ľahké to nebolo...prejav učiteľom, ktorí nás učili 8 rokov, poďakovanie rodičom za to, že sme vôbec tu, príhovor našich triednych, ktorí sa tiež rozplakali...nedalo sa neplakať...Je to zvláštne, stáť po boku tých ľudí 8 dlhých rokov, a tak náhle si uvedomiť, že sa to všetko končí, že už ich nebudem stretávať každý deň, že pôjdeme študovať každý inam, že každý z nás bude mať iný život...neuveriteľná predstava....

Po chvíli spomienok však nastal čas zabávať sa...či už program alebo zábava po ňom boli fantastické...vybláznili sme sa s hitovkami rokov minulých, ale aj so súčasnými pesničkami...domov som prišla o pol 5 Bolo to proste super...

A už len zmaturovať...ach jaj...prečo nemôže byť stužková ešte aspoň tisíckrát???

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu