Pointa je v tom, že včera mi jedno dievča tu na Birdze napísalo, že by nechcelo tráviť piatky s priateľom, lebo vraj by sa cítila tak že o niečo prichádza. Prišlo mi to čudné. Tak rozmýšlam, koľko pravdy je v mojom pohľade na vec, a koľko v jej. Možno sa mi to objasní, ak si trochu zosumarizujem môj doterajší nočný život alá Považská Bystrica v piatok večer...
Po baroch som začala chodiť asi ako 14ročná, vtedy ma to fascinovalo, mala som, a aj mám dodnes pocit, že ten, kto u nás v PB nechodí v piatok do Mony, tak je divný, ja som bola malé decko, ale cítila som sa ako veľká, lebo som mohla povedať, aha, ja už v piatok nesedím doma, ja už chodím tam a tam, rodičia ma pustia a nemusím toho veľa vysvetľovať...Nemusím vysvetľovať hádam ani to, že som si vôbec neuvedomovala také, že "čo ak príde razia, veď nemám ešte ani 15", sem tam sa pritrafilo aj zopár drinkov, nikdy som ale predsa nebola opitá a to mi ako argument stačilo...
Postupne sa z posedení pri kofole a sem tam aj niečom inom stávali posedenia v disko-baroch. Tancovanie, chalani, kopec kamošov, túžba zažiť ešte lepší piatok ako bol ten minulý, kopa zážitkov a potom ten strach, ako po polnoci prísť domov. Bývam totiž na opačnej strane mesta...Ale tak prežila som, piatok za piatkom a to ami ako argument stačilo...
A myslím, že prelom medzi 15 a 16 bol z hľadiska barov najdôležitejší. Postupom času to všetko prestávalo byť také vzrušujúce, a dokonca som si uvedomila aj to nebezpečie, opitých ľudí, neznámych, ktorí sa zrazu len tak prihovoria, potužení alkoholom (v tom najlepšom prípade...)...a zrazu bol môj barový ošiaľ fuč...
To som mala asi tak 16 a trištvrte roka. Vtedy som začala uprednostňovať kamarátske stretnutia v café-kluboch, príjemné posedenia pri čaji, kofole, čokoláde, chipsoch atď....a bolo mi fajn... a takto sa to tiahlo asi pol roka, až do apríla roku 2007...
Vtedy prišiel prvý vážny priateľ, s ktorým som doteraz a s ktorým to začalo naberať úplne iný smer. Piatky poväčšine strávené v Bratislave, bola som tam celé leto, za Považskou sa mi ani nesnilo, chodili sme po meste, prechádzky v uličkách za ruky, vidieť to krásne vysvietené mesto, potom si sadnúť na drink niekde do cocktail baru, dať si mojito, tequilu sunrise, mai-tai, osviežiť sa, ísť na nábrežie a zobrať si taxi, doviezť sa k nemu domov a nechať doznieť ten super večer s ešte lepším koncom...
A ťažko teda povedať, či o niečo prichádzam, keď preferujem pokojné piatky s priateľom, častokrát plné zábavy a pre mňa rozhodne zmysluplnejšie, ako flákanie sa s partiou niekde po baroch tu v tom našom zapadákove...
PS.: Týmto článkom samozrejme nechcem nijako uraziť názor dievčaťa, ktorý ma podnietil napísať túto viac-menej úvahu. Ak to náhodou vyznelo inak, vopred sa ospravedlňujem.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
romcatko
16. 12.decembra 2007 15:42
aj ja si myslim podobne,sice mam aj priatela aj kamaratov s ktorymi sa stretavam prevazne v piaotk vecer v bare.pretoze cely tazden som s priatelom a vikendy mame nepriamo vyhradene pre kamaratov a pre zabavu s nimi,mylsim ze je to v celku rozumne riesenie
3
Jasné,že som sa neurazila
Som rada že som ti dodala inšpiratión na blog
Ale asi si ma úplne nepochopila.Netvrdím,že piatok musíš stráviť v bare,ale myslím,že je to čas pre priateľov,pre spoznávanie nových ľudí.Je to proste taká bum po celom týždni,úplné odrovnanie
A potom víkend pekne stráviť s osôbkou ,ktorú lúbim
Som rada že som ti dodala inšpiratión na blog
Ale asi si ma úplne nepochopila.Netvrdím,že piatok musíš stráviť v bare,ale myslím,že je to čas pre priateľov,pre spoznávanie nových ľudí.Je to proste taká bum po celom týždni,úplné odrovnanie
A potom víkend pekne stráviť s osôbkou ,ktorú lúbim
4
kde je v PB ta tolko ospevovana mona?
ja mam tiet radsej psoedenia v kaviarnach
neznasam na baroch, krcmach, vinarnach a pod. ten hnusny cigaretovy dym
ja mam tiet radsej psoedenia v kaviarnach
neznasam na baroch, krcmach, vinarnach a pod. ten hnusny cigaretovy dym
5
ani ja som este v bare nebola vecer ani na disco ani tak a to mam za par dni 17 ale nechyba mi to. pekny blog, suhlasim s tebou
6
poviem ti takto...deň za dňom trávim v BA v jednej kancelárii s kolegami. Plním každú chvíľu nejakú nezmyselnú úlohu. Niekedy je robota, niekedy nie... prichádzam domov a som doma maximálne desať minút čo si vezmem husle a utekám znova preč, prípade na spev a prídem domov o deviatej a to som ešte každý večer do polnoci s priateľom. A v piatok poobede som taká zlomená, že málokedy sa mi chce vystrčiť z perín nos a tak radšej si pozriem nejaký dobrý film pri ktorom zaspím a vyspím sa na ďalší deň do školy ako keby som mala byť v škole ako omáčka...a víkend prichádza v sobotu večer... čiže ja a bary fakt len výnimočne...
7
A prečo si nesadnúť v piatok večer do čajovne a stretnúť sa s priateľom aj kamarátmi? A potom skôr odísť a venovať sa už len priateľovi na zvyšok večera?
P.S.: (prejavuje sa moja profesionálna deformácia, ale máš na konci neuzatvorenú tú kurzívu )
P.S.: (prejavuje sa moja profesionálna deformácia, ale máš na konci neuzatvorenú tú kurzívu )
Napíš svoj komentár