Nebyť zviazaná životom, starosťami, maturitou, vodičákom...
Dnes bol škaredý deň, tak hmlisto, mrholilo, popŕchalo, precitla som chladom, zabalená v kabáte a šále, aj tak to nestačilo...asi preto, že fungujem 3. deň na antibiotikách...
Zajtra ma čaká jazda, asi cvičisko, bola som z toho pekne mimo poprvýkrát, tu je tyčka, tam sa otočte, tam sa pozrite, tuto vytočte volant, 3 otáčky, pol otáčky, vyrovnajte...bola som perfektné zmätená...
A hnevá ma, že aj napriek tomu, že mám antibiotiká, nemôžem si v kľude ľahnúť a rozchodiť chorobu - v škole samé písomky, doma treba upratovať, variť, a veď ja som doma, tak prečo by som to nemohla urobiť ja?
Dnes sa mi naozaj nechcelo. Myslela som na teba a na naše džúsikové rána, na to, ako nám bolo veselo, keď sme sa naťahovali o slamky. A vedeli sme, že pred sebou máme krásny slnečný deň, bez mrakov, bez chladu, len v tričku, so slnečnými okuliarmi a s fľašou vody v ruke...
Áno, bolo to krásne...džúsik a kakaové Bebe, to mi ťa vždy pripomenie, to, čo by som chcela, to, čo momentálne nemôžem mať a čo sa stráca v hmle a mrholení na druhej strane zeme...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
joelina
19. 1.januára 2008 21:30
pekny blog
2
keď je vonku zamračené, okamžite sa nám zamračí aj vo vnútri... vodičák máš o chvíľu spravený, maturitu tiež ani sa nenazdáš ako... a tvoj milovaný sa tiež čo chvíľa vráti... tak buď silná... a skoro sa uzdrav
Napíš svoj komentár