Ani neviem o čom, viem že to včera som mala také silné nutkanie písať, vypísať sa zo zlých pocitov o mojom milovanom priateľovi, ale všetko pominulo, keď ma opäť prekvapil svojím príchodom.
Nechce sa mi ďalej sedieť nad učením, radšej by som šla niekde na čaj, ako včera večer, nakoniec som si dala horúcu brusnicu, bola skvelá, aj keď sa mi z nej zahmlievali okuliare, chutilo mi, bola som znova so svojou láskou, čo viac mi bolo treba...
A dnes tu sedím znova sama, moja polovička je vo Viedni, pracuje, a ja by som mala tiež, nechce sa mi, myslím na ňu...myslím na moju asi "bývalú najlepšiu priateľku", ktorá dnes oslavuje narodeniny, nevidela som ju, hoci darček som mala po celý čas v taške, no úprimne? Nevedela by som, čo jej mám povedať.
Pred pár dňami sme si s Mišou písali na ICQ. Priznala si chybu, že keď som ju potrebovala, nebola tu pre mňa, no venovala sa volejbalu. A povedala mi, že cíti, že ma už stratila. Vraj odkedy chodím s Marošom, stalo sa to všetko také reálnejšie. Hlavne to, že o chvíľu odídem do Bratislavy a už tu nebudem. Vraj mi ten čas nikdy nestihne vynahradiť.
Je to jasné ako facka. To čo povedala je čistá pravda. Neviem, možno to poznáte, z priateľstva sa stane takzvaná "chodníková známosť", že si poviete "Ahoj, ako sa máš, čo máš nové?" A týmto sa minú témy na rozhovor. A preto kráčate ďalej.
Vždy som vedela, že to takto dopadne. Že naše priateľstvo skončí, lebo ja som bola jediná, kto mal oň záujem. A teda možno aj Miša mala , no myslela si, že sa to nejako spraví, aj keď sa nebudeme vídavať.
Nespravilo. Po asi dvoch rokoch bol koniec. Už som nepotrebovala, aby bola pri mne. Keď som mala problém, boli tu ľudia, ktorí povedali "Rozumiem ti", nebolo to ako s ňou, ktorá povedala: "Monči, mňa to fakt mrzí, no nestíham...."
A tak som skončila naše priateľstvo. Typ chodníkovej známosti stále praktizujeme, no samé vieme, že to nikdy nebude ako predtým...Ja odídem a ona bude tu...
Mrzí ma to. Naozaj. No nie všetko sa spraví. Bohužiaľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
janulka3112
19. 12.decembra 2007 10:52
aj ja som zažila "chodníkové známosti"... a po skončení strednej školy ich je stále viac... už si nemám čo povedať ani s tými spolužiačkami, s ktorými som dokázala prekecať nejednú prestávku... ...
Napíš svoj komentár