Neviem prečo je to tak...počúvam dookola tú pieseň...že WONDERFUL LIFE... ten text je tak podmanivý že by som sa možno nechala uniesť a možno že by som nachvíľku aj zabudla na problémy...ale nie...tých je teraz príliš...
No need to run and hide
It's a wonderful, wonderful life
No need to hide and cry
It's a wonderful, wonderful life
Prečo mi to tak nepripadá? V poslednej dobe sa na mňa zosypalo toľko, ako už dávno nie. V škole ide do tuhého, matura klope na dvere. Zdravie sa búri a ja sa bojím. Zajtrajška. Výsledkov a ako to dopadne. Či nakoniec budem chorá alebo nie...A môj drahý priateľ len čo prišiel z Indie, už išiel vybavovať víza do Číny...
And I need a friend
Oh, I need a friend
To make me happy
Not stand here on my own...
Cítim sa ako kôpka pocitov, ktoré aj napriek všetkým tým blogom nedokážu zmiznúť. Už som sem napísala veľmi veľa toho čo ma trápi a stále nenachádzam pokoj...
Už potrebujem pokoj, cítiť Vianoce, chcem aby nám v obývačke svietil vianočný stromček, chcem cítiť vôňu ihličia, mandaríniek a takého toho vianočného klišé...toho klišé, ktoré tak milujem... chcem, aby napadol sneh a všetko bolo biele, aby som sa šla von guľovať a vrátila sa premočená do nitky, aby som zabudla na to, že som už skoro dospelá, chcem mať znova 7, žiť v krásnej detskej nevedomosti o svete, sánkovať sa...
Chcem zažiť znova takéto maličkosti...a zažijem ich, sľubujem...nechcem už len premýšľať nad tým, aké by to bolo krásne...bude to skutočné...sľubujem...
veľmi krásny blog...plný pocitov, ktoré možno nie sú najveselšie, ale keby bol svet len o úsmeve tiež by to nebolo ono. Takto dokazuješ že si človek, ktorý má aj nejaké tie problémy... aj ja by som túžila byť aspoň na jeden deň malým dievčatkom...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.