Píšem báseň o nás, o zabudnutom priateľstve v treťom dejstve katastrofy. Tri strofy: v prvej "možno", v druhej "keby" a v tretej "len aby... ". ... Ďalej »
Umývam zo seba samotu zamatovým mydlom. Hebká pokožka odohnala zimomriavky a tvoja pásikavá ponožka mi farbí dni. Červená, modrá, zelená alebo monochromatická chromá snaha vyzliecť ťa donaha. Samé pomenovateľné a ... Ďalej »
Pomalými krokmi maľujem deň do dlaždíc v rytme mapy čiar na tvojej dlani a vlaňajší vánok vie, že na jeho vendetu si už nespomeniem, moje pľúca totiž narástli, dosiahli... Ďalej »
Zapadajúce slnko vytvára dlhé tiene skrachovaných špinavých básnikov včerajška a zažltnuté papiere stáročia ponesú hordy ich hravých slov. Večer volá zlatovlásky domov z lesov. ... Ďalej »
Je krehký večer a eufória mi ký- va už len z diaľky. Vymýšľam eufemizmy pre podnety a zamlčiavam v nich feminínne podmety. Mlčaním mučíš. Ma. (Ty.... Ďalej »
Ozvala sa stará rana - fantómová bolesť dávnych nerestí a budúcnosť neveští nič iné len plastové city v plastových pohároch. A tak chodím po baroch a pripíjam z prasknutej čaše na nesmelý tok času.... Ďalej »
Takto sa cítil Brian Molko, keď napísal pieseň In the cold light of morning? Je pripité a nevyspaté marcové ráno niekedy medzi rokmi 2014 a 2015. Nesmelé jarné lúče slnka už cítiť, no zima je ešte jednou nohou... Ďalej »
Občas si prehltnem hlasivky a intonujem celkom nesmelo. Vtedy sa vo mne strácajú aj slová a z tých zostávajúcich vytváram holé vety. Holé vety obliekam do inotajov. Zamlčiavam v nich podmet využívajúc právo veta. ... Ďalej »
Stačí malý impulz a pulz sa zrýchli. Zopár slov začne lov, nov zasneží do snov a sneh a neha zakryjú tváre nehanebníkov. Vzdialené vety z vaty... Ďalej »
Preležaniny na citoch a lyžička precitlivených lží leží na ponuke dňa. Dávna ozvena a nejasná sivá spomienka dna. Košeľu so zvyškami tvojej ... Ďalej »
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
