Píšem sa

Občas si prehltnem hlasivky a intonujem celkom nesmelo.
Vtedy sa vo mne strácajú aj slová a z tých zostávajúcich
vytváram holé vety. Holé vety obliekam do inotajov.
Zamlčiavam v nich podmet využívajúc právo veta.
Zbieram podnety vo dne bez pomoci a v noci
na dne
mojej dušomysle.
City a pocity ma
majú v moci.
Obliekajúc sa do hrošej kože
sa vám dostávam pod kožu.
Vrstvím sa, som ako cibuľa.
Na prvý pohľad jasný a
pomenovateľný celok,

pod povrchom ďalšie vrstvy,

nejasná štruktúra

a vzájomné vzťahy pospájaných
a protikladných neuralgických bodov.


Verbalizujem sa –
vkladám obsah dramatickej
duše do gramatických
kategórií.
Podčiarkujem sa
a využívam medzery
ako chvíle







ticha.

Končím bodkami,
kričím s výkričníkmi,
schovávam sa
za tri bodky
a len málokedy
dostávam odpovede
na otázniky...
Citujem sa ak pociťujem
deficit a svoj citosled schovávam
za slovosled a mocenský boj mojich viet.

Píšem sa, som len text.
Výplod fantázie.
Niekoho predstava.
Niekoho interpretácia.
Konštrukt.

V podstate ani neexistujem.


Fabulujem.
Roztápam pravdu v lyžičke lží a ponáram do nej pero.
Píšem sa.




A ty ma čítaš
(a možno aj ctíš),
no polož si prosím
otáznik...





...cítiš ma?

 Skutočný príbeh

23 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu