do dlaždíc v rytme mapy čiar
na tvojej dlani
a vlaňajší vánok vie,
že na jeho vendetu si už
nespomeniem,
moje pľúca totiž narástli,
dosiahli neobvyklý rozmer,
transformovali sa
do stabilnejšej štruktúry,
áno dýcham
a kývam duchom,
ktorí zle odbočili do jednosmerky
lascívnych fantázií svojej falickej fázy
opakujúc si prázdne frázy
vypúšťajú teplý vzduch, zohrievajú svedomie
niekoho iného,
zabudnutého,
moja pamäť si totiž kreslí len monochromatické
obrysy a farby
sú nestále, neustále sa menia
a farbičky ležia všade okolo nás,
aj vpadnuté medzi tie dlaždice,
aj topiace sa v potoku
dávno vyslovených slov
a predvčerom dosnívaných snov.
Vraj je život umenie a umenie je žiť
a vraj niektorí nechápu poéziu
a hľadajú interpretácie aj v holých vetách a nahých
čiarach na bielom papieri,
pritom slová sú len slová
a ani čiary nevedia čarovať
a niekedy je povznášajúce nechápať,
len prežívať
a precítiť
a nehľadať všade
v celofáne zabalené ťažké životné pravdy.
Ume-
nie?
Nie.
Len život.
Evolúcia a súbor prepletených čiar
osudov a zhôd okolností,
jednosmerky a križovatky
a ja na tej ďalšej odbočím
priamo za nosom
a pomalými krokmi budem maľovať dlaždice
a možno medzi nimi
nájdem aj farbu
tvojho hlasu v mojich
spomienkach.
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
len prežívať
a precítiť
a nehľadať všade
v celofáne zabalené ťažké životné pravdy."
:letim: