Sebaklamy a tebaklamy menia pohľad a hlad sa zmenšuje. Pocity sa bijú, ľudia sa boja samoty a ty už nie si Ty. Chrobáky z hlavy odle- teli, stromy rastú, hoja sa ale to ahoj v protisme- re chodby už nikdy nebude tak sladké ako čaj v podzemí. Bojíš sa ma? To nie som ja ale tvoje svedomie. Ja sa bojím tiež, no hojím sa. Báseň 17 0 0 0 0 Komentuj