Autobus

Ranná hmla
láka zmiznúť
tak ako miznú
zo životov osoby
vyhovárajúci sa
na čas. Plynutie
rokov je len strachom
z nových krokov v procese
zotrvačnosti zovšednených
ľudí. V spätných zrkad-
lách trpkosť a tak radšej
cúvame dopredu po strasti-
plnej ceste do poloprázdna.
Zaočkovaní proti očakáva-
niam iných schovávame
tie naše do škatuľky od
zápaliek, kde hnijú spolu
s túžbami a snami. Chvíľ-
kové zapálenia hasnú
ako svetlá ranného
autobusu. Ľudia vstá-
vajú, aby mohli spať
po ceste do desti-
nácií svojich stagnácií.
Nepretržité zájazdy
medzi stanicami
„Šťastie“ a „Smútok“;
„Áno“ a „Nie“;
„Nesamota“-„Samota“
a „Pokoj“ a „Nepokoj“.

Každodenný boj,
no ja si radšej
počkám na
ďalší spoj.

 Báseň

19 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu