Bratislavová

Van Gogh sa potichu pozerá z okna.
Nerovné dlaždice na Kapitulskej
si pamätajú všetky neisté
kroky do záhubia.
Pozor, vytkneš si spomienky!
Po schodoch stúpaš do roku
1715 ale v okne imaginárnych
rodičov sa už nesvieti. Pri vstupe
do Čierneho psa si udrieš hlavu.
Napoleon zhrbený z toľkých pochyb-
ností spí. Spí aj električka a Legionárska
svieti nostalgiou. Šípky nakreslené
modrou kriedou nikdy neblúdili
po Račianskom mýte, o pár domov
ďalej ale stále počuť Cheers darlin´.
V Next Apache sa minulo víno, minulosť
nespláchneš len tak.

„Pozor, padá hviezda.“

Ferienčíkova je jednosmerka,
no protismerné kroky rebelov zanechané
v neistom januárovom snehu neviditeľne
prežívajú. Prežúvaš bryndzovú lacinku
na Šancovej a ešte netušíš, že tvoje
šance sa míňajú ako to víno. Vo vesti-
bule pyramídy sa schovávaš za staré
vystavené rádiá a o pár minút si spievaš
Samotára. Noc je tmavá ako to pivo v KC.
Na červenej sedačke v Lumiéri odlietaš
do krajšieho sveta.
Nostalgia.
Pripitý sedíš v 202ke a netušíš kde máš
vystúpiť. Blúdiš po dlhých chodbách
v SND. Stojíš na dunajskom pontóne
a v ruksaku nachádzaš šťastie.
Rovnaké šťastie o 2 mesiace padá
do vody a ty sa topíš tiež. Ale ešte
predtým Gondova. Dejisko trpkých
stretnutí aj sladkých slov.
Bublifúkaš si na nábreží.
Plný sebaklamov čakáš na Šafku.
Na Štúrovej si kupuješ Nota Bene.
Bicykluješ sa na námestí.
Smeruješ do podzemia.
Kráčaš,
cítiš,
spomínaš,
zabúdaš,
smeješ sa,
počúvaš,
mlčíš,
plačeš,
píšeš,
dúfaš,
zúfaš.
Si.

 Báseň

18 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu