Pred rokom príchuť
medoviny, dnes už
len viny, medové
motúzy a múzy, ktoré
prileteli ako rorýsi,
na jar. Soľ v rane a
cukor v čiernom ča-
ji, ktorý je síce trpký,
ale hreje. Ako spo-
mienka na to ráno,
kedy nás budili elek-
tričky na Račianskej.
neviem sa stotožniť s formálnym členením básne... za tou prvou vetou je príliš veľká ruptúra na to, aby ďalšia veta začínala v tom istom verši - samozrejme, s týmto sa dá polemizovať, či to nie je zámer, ale podľa mňa sa práve kvôli tomu báseň rozpadá a keby si nechal čitateľa vydýchnuť odsekovým rozdelením, tak začne v ďalšom odseku od nuly, ale spojí si to, takisto by som možno odpauzoval riadkovou medzerou posledné dva verše
rorýs je dážďovník, ako som sa dočítal, slovenský variant podľa mňa do básne viac pasuje (graficky nie, ale o forme som už hovoril, takže z môjho pohľadu to nie je relevantné)
prečo je v čaji cukor a nie med, ktorý sa spomínal predtým? prípadne "málo medu" - čo by vyjadrovalo nedostatok a podporovalo fakt, že čaj je aj napriek tomu trpký (lebo neviem si úprimne predstaviť čaj, v ktorom je cukor a aj tak je trpký - ak samozrejme nejde o trpkosť čisto obraznú, ale myslím, že skôr tu ide o obraznú aj významovú trpkosť
a toto "síce" je tam akosi navyše, kontrast je celkom dobre vyjadrený už spojkou "ale", toto mi už príde trocha ako tlačenie na pílu a zbytočné slovko teda
inak báseň je dobrá, je možné, že vypísané veci v nej rušia iba mňa, výrazovo sa mi veľmi páči, ale tá fluidita je v mojom čítaní bohužiaľ narušená pomerne (podľa mňa, samozrejme, čisto subjektívne) elementárnymi lapsusmi
@blackrisq Báseň som zverejňoval dosť narýchlo a keď som ju už zverejnenú viackrát čítal po sebe, uvedomil som si to s formálnou stránkou, o čom píšeš v prvom odstavci. Škoda, že tento portál nedáva možnosť na editovanie blogov, čo ma dlhodobo štve.
V čaji je cukor, pretože mi šlo o protiklad cukor - soľ a zároveň ich podobnosť. Soľ sa sype do rany, cukor sa sype do čaju.
Obrazne povedané, môj "čaj", o ktorom píšem, je dosť trpký aj s cukrom. Ide teda o moje subjektívne pocitové vypísanie sa, ako vlastne každá moja báseň. A preto sú moje písania plné všelijakých interných dvojzmyslov a narážok, ktoré chápem len ja (napr. aj tí rorýsi). Som asi dosť sebecký písač básní
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
rorýs je dážďovník, ako som sa dočítal, slovenský variant podľa mňa do básne viac pasuje (graficky nie, ale o forme som už hovoril, takže z môjho pohľadu to nie je relevantné)
prečo je v čaji cukor a nie med, ktorý sa spomínal predtým? prípadne "málo medu" - čo by vyjadrovalo nedostatok a podporovalo fakt, že čaj je aj napriek tomu trpký (lebo neviem si úprimne predstaviť čaj, v ktorom je cukor a aj tak je trpký - ak samozrejme nejde o trpkosť čisto obraznú, ale myslím, že skôr tu ide o obraznú aj významovú trpkosť
a toto "síce" je tam akosi navyše, kontrast je celkom dobre vyjadrený už spojkou "ale", toto mi už príde trocha ako tlačenie na pílu a zbytočné slovko teda
inak báseň je dobrá, je možné, že vypísané veci v nej rušia iba mňa, výrazovo sa mi veľmi páči, ale tá fluidita je v mojom čítaní bohužiaľ narušená pomerne (podľa mňa, samozrejme, čisto subjektívne) elementárnymi lapsusmi