Mesto

Ľudia štrukturujú magna priestor a vytvárajú tak mesto. Prispôsobujú svoje trasy sieti ulíc, ktoré sú obklopené budovami – múrmi obstavanými kusmi sveta, ktoré sa ďalej členia vertikálne na poschodia a horizontálne na miestnosti. Im priraďujú rôzne funkcie: knižnica, spálňa, kaviareň, zubná ambulancia, atď. Funkcie sa menia, budovy ostávajú. Alebo niekedy aj naopak.

Večne sa meniaci urbánny priestor. Súbor mestských častí, ciest a adries. Zástup budov v pavučine ulíc občas preruší iný prvok. Zeleň. Kusy mestskej prírody. Ak položíme uprostred lesa les, vznikne les. Ak položíme uprostred mesta ten istý les, vznikne lesopark. Funkcia závisí od okolitej štruktúry. Ak vyrúbeme stromy a nahradíme ich lavičkami, fontánami a udržiavaným trávnikom, dostaneme park. Ak park nahradíme ďalšími múrmi obstavanými kusmi sveta, ostanú len spomienky a trpkosť v ústach niektorých obyvateľov niektorých adries.

Ulicami mesta vedú desaťtisíce minulých, súčasných a budúcich životných ciest. Všetky mestské prvky od budov po najmenší kamienok na nábreží sa môžu spájať s niekoho spomienkami. A niekoho spomienky sa môžu spájať so spomienkami iného...


...kráčam po Novom moste. Noc sa mení na ráno, sneží a ja smerujem na prvý autobus domov.
...sedím bez slov v knižnici a píšem na papierik otázku „O tretej pivo?“. Sedíš vedľa a odpovedáš „Môže byť“.
...kráčame pomaly po už neexistujúcom Starom moste so zapáleným kahancom a ty ma učíš počítať do desať. V hebrejčine.
...sedím v kaviarni neďaleko Račka a práve sa zastavil čas. Bodaj by sa už nikdy nepohol.
...sedím pod Slavínom a hľadám zosúladené blikania červených svetielok na vrchole výškových budov. Blik-blik. Maximálna samota uprostred polmiliónového spiaceho mesta.
...pijeme víno v Dunaji, niekde nám zvoní hrana a otvárame sa navzájom dokorán. Prvý a možno poslednýkrát v živote.
...kráčam pripitý po Špitálskej a mlčiac na teba kričím nadávky, za ktoré by som sa triezvy hanbil. A možno aj nie.
...kráčam jesenným Ondrejským cintorínom a hľadám hrob pána Satinského. Spoločnosť mi robia len duše mŕtvych a gaštany na zemi.
...sedíme o piatej ráno na obrubníku a čakáme na tvoju električku. Niektoré slová sú ťažké ako olovo, iné chutia fialovo a my len mlčíme.

...a všetky ostatné kráčania po Kapitulskej, mlčania na lodi, viny v čajovni, medoviny na lavičke, ríbezľáky v Putike, palacinkovania v Lacinke, smiechy v škole, intrákovania, divadlovania, koncertovania, električkovania...



Ľudia štrukturujú
magna priestor,
aby vytvorili
mesto:
súbor niekoľko
sto me-
mórií,
a aby mohli prispôsobiť
svoje kroky uliciam.
Aby mohli smerovať
tam,
odkiaľ budú raz
utekať.


Život je mesto.

 Skutočný príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu