(nie, nemá tam byť „v“! to si vyprosím aj za nich! mravencov na Teba ak si tam videl „v“ ty jeden čitateľ neveriaci mojim písmenám...)
...obete krutého kategorizovania sveta pozorujú domovcov. Do ktorých kategórií patrím ja? (A Ty, čitateľ? Neboj sa mi odpovedať, máš čas aj priestor...)
Ja som domovec-obyvateľ zopár štvorcových metrov v nejakom meste, niekoho kamarát, niekoho syn, brat, vnuk a niekoho budúci otec, ded a zrazu dead pod ťažkým mramorom a neosobné skratky ako R.I.P. a časový údaj ohraničený roky dýchania vzduchu sveta. Niekoho farebná alebo sivá zašednutá spomienka, niekoho spolužiak a budúci sused alebo ten budúci bezdomovec na Bezručovej v chladnom tieni obrovskej funkcionalistickej stavby?
Pätnásť otázok na 50 metrov a ak dorazím na tú rozkopanú ulicu Ľudovíta a odbočím doprava a ľavápraváľavá X-krát a potom doprava a mínus Y mesiacov a uvidím šťastnejšieho seba tancovať na hudbu pouličného huslistu, fúkať bublifúky, piť medovinu bez pocitov viny a zdieľať pocity. Lenže dnes je jedenásty a ja si občas pripadám rozkopaný ako tá Štúrova. Plný myšlienok, vnemov a pocitov, rozkrájaný na kusy s chuťou rozdávať sa, vymieňať sa, pýtať sa (Ako sa cítiš, čitateľ/ka? Máš rád/rada cibuľu?) a odpovedať, zdieľať zážitky, spoločne počúvať, pozerať, kričať a mlčať. Lenže namiesto toho ma strácajú a ja postrádam a ostávam s často neukojenou dušou. Absencie, výhovorky, monochrónnosť, sivota, zabednenosť, vymazávania, zbytočne vyhodené hodiny práce na niečo, čo je možno kvalitné, no nepasuje do témy, smerovania, (anti)koncepcie. A tak uverejníme radšej sračku, ktorá sedí jak riť na šerbeľ plný hovna. A radšej vymažem ten 8. február aby si oddýchlo moje svedomie a radšej budem klamať a radšej sa s tebou rozídem cez fejsbúk, lebo som zbabelá a radšej sa vyhovorím na čas a radšej ťa budem ťahať za nos a radšej nezareagujem a radšej nie ako áno a radšej možno a uvidíme a radšej a radšej a radšej. Česť výnimkám, lebo ste! A česť pamiatke minulým výnimkám, lebo už nie sú.
A ja radšej odbočím na tej rozkopanej Štúrovej doprava a ľavápraváľavápravá X-krát a už som tam...
Skutočný príbeh
Komentuj
23 komentov k blogu
2
Toto je suverénne najsugestívnejší text aký som za veľmi dlhé obdobie čítala ! Keby že môžem, tak ti pozbieram všetky hviezdy z dnešnej oblohy a vyklikám tu.
(Máš rád/rada cibulkovú _ ? - neodolala som)
(Máš rád/rada cibulkovú _ ? - neodolala som)
3
@motyylia 1. Nemalo. V slove totožnom s názvom Tvojej obľúbenej piesne od kladenskej kapely na 4 písmená...
2. Gradoval som aj ja, nie len riadky. Ďakujem
2. Gradoval som aj ja, nie len riadky. Ďakujem
4
@piotra @piotra Ďakujem!
(dlho som o nej nepočul a zaujíma ma, ako sa cíti, ako sa jej darí_a nemyslím tým Dominiku )
(dlho som o nej nepočul a zaujíma ma, ako sa cíti, ako sa jej darí_a nemyslím tým Dominiku )
5
@3 aha, tak možno preto mi nikde nesedelo, lebo aj Hýkal je pre mňa slovo tak ako je :happy: Ja ďakujem, tvojej tvorby sa asi nikdy nenabažím!
Aešté ma k tej gradácii napadá, že si to viem úplne živo predstaviť zinscenované-úplne malé tmavé divadlo s pár divákmi a ešte menej hercami, ťažký vzduch, všetci zahĺbení do deja a táto stať zrýchľujúcim sa šepotom, ktorý počuť ako ozvenu
Aešté ma k tej gradácii napadá, že si to viem úplne živo predstaviť zinscenované-úplne malé tmavé divadlo s pár divákmi a ešte menej hercami, ťažký vzduch, všetci zahĺbení do deja a táto stať zrýchľujúcim sa šepotom, ktorý počuť ako ozvenu
6
@motyylia Škoda, že nie všetci sú tak hýkalovo-zrnivo vnímaví
A znie to veľmi zaujímavo. Nad inscenáciou o mojich najväčších vygradovaných trápeniach som ešte nepremýšľal. Asi by na to veľa ľudí nechodilo.
A znie to veľmi zaujímavo. Nad inscenáciou o mojich najväčších vygradovaných trápeniach som ešte nepremýšľal. Asi by na to veľa ľudí nechodilo.
8
ja mám takú čistú myseľ, že až teraz mi došlo to "v" v hýkalovi
...tak vieš, najväčšie diela vznikajú v najväčších bôloch
...tak vieš, najväčšie diela vznikajú v najväčších bôloch
10
povedzme že, (ne)dostačujúco postačujúce. a nech to tak aj ostane.
11
mne sa to nepacilo, z tematickej stranky. akoze napisane je to uplne super, uzasne myslienky, profesionalna forma atd atd, ale proste nemam rad depresivne texty, kde je vsetko zle, sedive, vsetci sme tupe obete systemu bezmyslienkovo zmykane strojom neporazitelneho systemu a tak, nvm ci chapes, co tym chcem povedat som si isty, ze vsetky tieto zazitky by sa dali opisat aj z optimistickej stranky a aj by to dodalo citatelovi, a isto aj pisatelovi, viac sil.
ale inak bol si niekedy dnu v tej nemocnici? ja by som sa tam strasne chcel kuknut!
ale inak bol si niekedy dnu v tej nemocnici? ja by som sa tam strasne chcel kuknut!
12
(zo zákulisných info som počula, že sa jej veľmi nedarí a preto veľa ľudí z jej okolia veľa o nej nevie v súčasnej dobe. a keď sa minca otočí, tak to možno bude inak )
13
@antifunebracka Chápem, čo tým chceš povedať. Lenže pre mňa je písanie spôsob psychohygieny a preto sú moje blogy väčšinou takéto (možno) "depresívne". Vedel by som to možno v iný deň napísať aj pozitívne, lenže v tie iné dni nezvyknem mať potrebu, impulz písať. Čiže čitateľovi by to možno dodalo viac síl, ale písateľovi to pomáha takto a ja som dosť sebecký v písaní
Nebol, ale tiež by som chcel Raz som sa aj vybral s kamarátkou dovnútra, ale všetko bolo zamknuté, nedalo sa.
Nebol, ale tiež by som chcel Raz som sa aj vybral s kamarátkou dovnútra, ale všetko bolo zamknuté, nedalo sa.
14
ono dostat sa tam da, z 2. strany, teda z tej, na ktorej neni hlavny vchod, vedu take schodiky dole k mrezi a v tej je vyrezany otvor mreza usti do chodby a ta dalej do nemocnice, ale casto byva zatopena, kedze je polozena tak nizko, takze nam sa s bandou tam vtedy clapkat nechcelo kazdopadne by som VELMI uvital fotky odtial, pripadne aj zaujemcov, ktori by sa tam chceli so mnou vydat, cize ak toto cita nejaky odvazny urban explorer...
16
@die sak ty nie si v ciernom lese? ale ze vraj tam su bezdaci, ale ti ma netrapia, ti ti nic nespravia, skor by som sa fetakov a satanistov obaval... ale sak zober kaser a podme!
19
najprv som mal zmiešané pocity, tak som si to prečítal znova. páčilo sa mi to viac. potom ešte trochu viac a teraz veľmi. neviem úplne presne prečo, ale
Napíš svoj komentár
2. posledných pár riadkov skvele vygradovalo!