ruchu ulice za tenkým sklom.
Pršíš. Klesám na duchu, potom
stúpam, keď v odraze mláky
vidím obraz dávnej úsmevnej
spomienky. Objednávam si šálku
nesplnených sľubov, osladím
si ju úsmevom čašníčky. Ľudia
sa zatiaľ strácajú v nedostatku
času a výhovorky sú ako ohorky:
okupujú ulicu, na ktorej si práve
kupuješ jednosmerný lístok do
Zabúdania.
Báseň
Komentuj
8 komentov k blogu
1
bebekex
28. 8.augusta 2014 20:38
chcem zbierku
6
no, vzhľadom na niekoľko skutočne vynikajúcich básní, ktoré som tu od teba našiel, je táto priemerná... je taká strašne obyčajná, ošúchaná, konvenčná, nevýrazná, pôsobí ako veľké cliché, ktoré už stokrát niekto povedal
inak, prečo si napríklad neosladiť kávu sám úsmevom zo spomienky, ale čakať na úsmev čašníčky o dva verše neskôr? potom mám pocit, že sa kĺžeš po povrchu, ak ťa môžem parafrázovať, tento text je ako pozerať sa na dôverný priestor tela básne spoza skla... ibaže poriadne hrubého a špinavého, takže ledva tušíš, že tam niečo je (a aj to skôr tuším ja osobne asi z toho, že som čítal iné tvoje texty)
inak, prečo si napríklad neosladiť kávu sám úsmevom zo spomienky, ale čakať na úsmev čašníčky o dva verše neskôr? potom mám pocit, že sa kĺžeš po povrchu, ak ťa môžem parafrázovať, tento text je ako pozerať sa na dôverný priestor tela básne spoza skla... ibaže poriadne hrubého a špinavého, takže ledva tušíš, že tam niečo je (a aj to skôr tuším ja osobne asi z toho, že som čítal iné tvoje texty)
8
mne ľudia, ktorí vedia aj písať, aj prijať konštruktívnu kritiku... česť výnimkám samozrejme
Napíš svoj komentár