Veľakrát som sa chcela k Tebe otočiť, pohladiť Ti vlasy, usmiať sa a povedať: "Prepáč mi to, láska. Ľúbim Ťa." Ale ja nie... Vravela som, že som iná. Iná ako ostatní. Som zvláštna. Som anjel s krvou diabla... Stále sa pýtaš, čo sa deje, prečo som taká... Ty to nepočuješ?? Veď Ti odpovedám na každulinkú otázku. Na všetko, čo len chceš vedieť. Ach, niekedy by som chcela, aby si vedel čítať myšlienky. Aby som nemusela vravieť ešte hlasnejšie... Tak aby si ma počul... Aby stačilo si len pomyslieť a Ty by si sa nemusel viac pýtať.

Bolí ma to. Strašne ma to bolí. Vždy Ti chcem aspoň napísať esemesku, zavolať.... Ale v tej chvíli by som Ti len povedala:

"Rozchádzam sa s Tebou... =´(

Prečo? Pre vlastnú hlúposť, pre moje neustále ubližovanie Ti, pre moje nostalgické spomienky, pre moje vlastné ja.
Ja, ktoré ťa CELÝM SRDCOM MILUJE.... A chce sa rozísť len preto, aby to moje ja nemuselo vidieť ako Ti ubližujem...."

Bože, prosím.... uchráň ho predo mnou...... Nech už netrpí... Amen.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zabeus  29. 5. 2008 22:38
Mna vzdy vie tak strasne pobavit ake blbe moralne ospravedlnenia si ludia hladaju na promiskuitu.

Ak to nechces robit tak to NEROB. Ake jednoduche!
Napíš svoj komentár