...Tak, pre tie mladšie kategórie, čo ešte musia denno-denne cupkať na tú otravnú strednú(predpokladám, že je to tak aj na vš či v práci, len o tom nemám žiadne dokumentácie , tam ma niektoré veci naozaj rozhodiť. Mám jednu naozaj"dobrú kamarátku", jednu trošku objemnejšiu, jemne povedané(povedané normálne, stokilové nafučané prasa, nie je to žiadna 60-kilová baba, čo si o sebe namýšľa, že je tučná, toto je niečo nepochopiteľné, sorry, že som to tak napísala, ale pochopte, v akom zlom rozpoložení sa nachádzam), ktorá sa vopchá doslova všade. Dnes sme sa zapisovali na akúsi dobrovoľnú hodinu 2x do týždňa, samozrejme, len budúci maturanti z fyzika. Ona ide maturovať z dejáku a nosku, a vopchá sa tam len preto, lebo tam chodí aj jeden papaláš, s ktorým chodí. A mne sa miesto, samozrejme, už neušlo. Mne tam začne radiť a dohovárať mi, že načo by som tak aj išla, však fyziku viem....skoro ma porazilo z tej je srdečnosti. Potom moje šaty, vždy okomentuje. Mám sotva 48kíl, a ona ohodnotí, že ak by mala moju figúru, určite by si také krátke šaty, ako mám na sebe ja, nenavliekla...potom to každé komentovanie, ako si sa obliekla, toto si daj takto, čo to máš za účes...už na to nemám nervy, tie ich reči počúvať, pozeraťsa nato, aké sú povrchné, namyslené, povýšenecké...
...No jahoršie je to, že toto sa prenáša stále Ďalej a ďalej, do vecí, ktoré už rozhodujú o všetkom. Stačí len prehnané sebavedomie, a hneď ste tam, kde ste sa chceli dostať. Nevadí, že niekomu možno zničíte niekoľko ročnú prácu, sfúknete ju ako domček z karát. Na svete existujem len JA, nikto iný...na to divadielko sa však musia pozerať všetci ostatní...
...aj tak moje heslo, NO REASON FOR CRY....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár